Erby rodu Apponyi

Marián Náhlik

0
1901

Poznáme viac variantov erbu tohto rodu. Prvý erb je grófsky. Nachádza sa na organe v kostole v Jablonici.

Jedná sa o štvrtený erb so srdcovitým štítom a tromi klenotami. V srdcovom červenom štíte je čierna hlava Maura, ktorá má v ústach vetvičku s bielou kvetinkou. Mal by to byť pôvodný erb Apponyiovcov asi z polovice 13. storočia, kedy sa Apponyiovci ako šľachtický rod objavujú. Súvisí s vpádom Tatárov. Prvé pole je modré. Figúru tvorí ruka – paža v brnení, vystupujúca zo zlatej listovej koruny, ktorá drží v dlani zlatý roh. Štvrté pole je delené, spodná časť je zelená so striebornými vlnami, horná modrá obsahuje zlatú korunu, z ktorej vystupuje päť pštrosích pier – tri srieborné a dve čierne. Podľa mojej domnienky sa jedná o erby spríbuznených rodov. Pôvod ďalších dvoch polí nie je zatiaľ objasnený. V druhom zlatom poli je strieborná hradba s dvomi vežami – baštami. Medzi nimi je modrá šesťcípa hviezdička a nad ňou červený kíž. V treťom zlatom poli stojí červený lev otočený doľava. Na štíte erbu je zlatá hodnostná grófska koruna, nad ktorou sú tri korunované prilbice, z kotrých vystupujú klenoty. Hlavná, stredná dopredu hľadiaca je väčšia a väčšia je i zlatá korunka na nej. Vystupuje z nej hlavný klenot – obrnená ruka – paža, držiaca šabľu so strapcami /pôvodný klenot Apponyiovcov ?/. Z druhej doľava otočenej korunovnej prilbice vystupuje druhý klenot – dravý vták /orol, sokol ?/ s nasadenou červenou čiapočkou. Tretím klenotom vystupujúcim z doprava otočenej prilbice je čierne krídlo. Prikrývadlá sú po oboch stranách, vľavo čierno-červené a vpravo zrejme strieborno-modré.
Ďalší variant erbu je v rodinnej hrobke Apponyiovcov v kostole v Jablonici. Je takmer identický s popisom predchádzajúceho erbu, preto spomeniem len odlišnosti. Celý erb je plastický – reliéfny. Štít erbu poľského typu sa vyvinul zo súmerného kolčieho. Druhý klenot je zmenený – loveckého dravého vtáka nahrádza sova. Štít držia po stranách stojaci štítonošci (spola orly, spola levy), otočení k sebe. Obsahuje hodnostnú grófsku korunu, ale chýbajú prikrývadlá.
Iný variant sa nachádza v múzeu Apponyiovcov v Oponiciach. Je to manželský grófsky erb s oválnymi štítmi. Chýbajú na ňom klenoty, ale obsahuje zasa heslo majiteľa.
Posledným variantom je erb grófa Juraja Apponyiho, ktorý je na jeho rokokovom paláci v Bratislave /Radničná ul, č. 1/.
Apponyiovci patria medzi málo rodov, ktoré sa na Slvoensku udržali vo svojom pôvodnom sídle 550 rokov. Svoje priezvisko Apponyi získali pomaďarčením predikátu – z Oponíc. Nagy uvádza Comesa Ivana v roku 1250 /?/. Ich vlastníctvo hradu a panstva Oponice možno doložiť už od roku 1395. Vlastníkmi zostali až do roku 1940 /!/ a bývali tam až do roku 1945, teda rovných 550 rokov.
V roku 1718 získali barónsky titul a v roku 1739 bol Lazar Apponyi povýšený do grófskeho stavu. Viacerí členovia rodu zastávali dôležité štátne funkcie Uhorska i cisárstva. Známy je život posledného mužského majiteľa panstva Henricha Apponyiho /1885 – 1935/, diplomata, cestovateľa a poľovníka, ktorý navštívil aj Indiu a Himaláje. V roku 1930 sa pokúšal na svojom panstve založiť chov strieborných líšok. Geraldína Apponyiová /1915 v Oponiciach/ sa v roku 1938 vydala za albánskeho kráľa Zogu. Dnes žije albánska exkráľovná Geraldína Apponyiová v exile s manželom v Juhoafrickej republike.
Menej známa je už jablonická vetva rodu. K spoluvlastníctvu hradu a panstva Korlát sa dostali Apponyiovci opakovanými sobášmi s majiteľmi panstva, hlavne Pongráczovcami. Už v roku 1578 vlastnili hrad i panstvo Gašpar Pongrácz a Ján Apponyi. Sobášnou politikou si urdžiavali vlastníctvo značnej časti panstva a hrad sa stal ich majetkom napokon celý. Získal ho gróf Gustáv Apponyi, to však už na ňom nikto nebýval. Tunajší Apponyiovci bývali v kaštieli oproti kostolu v Jablonici. Veľa príslušníkov rodu je pochovaných v hrobke kostola.
Apponyiovcom patril aj už spomínaný rokokový palác v Bratislave na Radničnej ulici, ktorý dal postaviť gróf Juraj Apponyi. Vlastníctvo paláca na tak lukratívnom mieste svedčí o majetnosti rodu.
Apponyiovci sa do histórie Slovenska zapísali predovšetkým tzv. Apponyiho zákonmi, ktoré na prelome storočí výrazne prispeli k maďarizácii slovenského školstva.

Pramene:
Múzeum APPONYI Oponice.
ŠOBA Nitra, prac. Šaľa: sprievodca po archívnych fondoch: IV. rody a panstvá: Apponyiovské panstvo Oponice

Literatúra:
Nagy, I.: Magyarország Családay Czimerekkel.
Králik, P.: Oponice.
Janota, L.: Slovenské hrady.