BRANECKÝ, Jozef (31. 3. 1882 Skalica – 14. 11. 1962 Pezinok)

0
4
Branecký Jozef

Štúdium: Gymnázium v Skalici (1895 – 1898),  Levoči (1898 – 1900), Váci (1900 – 1901) a Kecskeméte (1901 – 1903), teológia a filozofia v Budapešti (1903 – 1907)

Pôsobenie: Učiteľ hudby a spevu v Nagykároli, na gymnáziu a na obchodnej akadémii v Trenčíne (od roku 1917), provinciál piaristov na Slovensku (od roku 1934)

Spisovateľ, učiteľ. Venoval sa historickým témam, napísal romány Fráter Johannes (1929), Poklady Matúša Čáka (1935), zbierky próz Zo starého Trenčína (1926 – 1930), Trenčín – Trnava (1939), povesti Pribinove vŕby (1941), Z tisícročia (1943). Je nositeľom Radu Kniežaťa Pribinu a čestným občanom mesta Trenčín.

Literatúra: BUCHTA, F. Skalica a Záhorie. Skalica : Formát, 2008. s. 152-153; BUCHTA, J., SLOBODA, J., VIESTOVÁ, Z. et al. Skalica v minulosti a dnes. Bratislava : Obzor, 1968. s. 321; KOŠÍK, Ľ. 125 rokov od narodenia Jozefa Braneckého. In Záhorie, 2007, roč. XVI., č. 5, s. 20-22; KOTVAN, I. Jozef Branecký (1882 – 1942). Trenčín, 1942; Slovenský biografický slovník I. Martin : Matica slovenská, 1986. s. 312-313.