Bohumil Bača – Premeny 2

0
156

Tlačová správa

Názov podujatia:      Bohumil Bača – Premeny 2

Organizátori:            Trnavský samosprávny kraj, Záhorské múzeum v Skalici, Záhorská galéria Jána Mudrocha v Senici, Súkromná škola umeleckého priemyslu Bohumila Baču v Bratislave

Miesto:                     Záhorské múzeum v Skalici, Námestie slobody 13, 909 01 Skalica

Dátum konania:       vernisáž výstavy v piatok 15. marca 2024 o 16.00

Výstava potrvá do 3. mája 2024

Kurátorka výstavy:  Božena Juríčková

Kultúrny program: Marián Mikúš – klavír

Bohumil Bača – maliar, monumentalista, okrajovo ilustrátor sa radí k výrazným predstaviteľom silnej umeleckej generácie, ktorá vstupovala na výtvarnú scénu koncom pamätných 60-tych rokov. Narodil sa (1943, Plavecký Mikuláš) a detstvo prežil na Záhorí (Kúty, Gbely). Absolutórium získal na VŠVU v Bratislave v ateliéri monumentálnej maľby a gobelínu prof. Petra Matejku (1962 – 1968), kde sa stretol s väčšinou klasických výtvarných médií. S pedagogickým prostredím je spojená i ďalšia etapa jeho života a práce. V roku 1998 zriadil v Bratislave Súkromnú strednú umeleckú školu dizajnu, ktorú dlhé roky riadil, manažoval a pôsobil aktívne i ako pedagóg. Dnes škola nesie umelcovo meno.

Samotná vizuálna tvorba Bohumila Baču je po vyše polstoročnej aktivite nielen bohatá, ale vďaka multispektrálnemu charakteru absolvovaného štúdia tiež rôznorodá. V rozpätí r. 1973 – 1992 sa venoval monumentálnym realizáciám (gobelín, reliéf, mozaika, maľba na drevo); mnohé diela vytvoril priamo v lokalitách záhorského regiónu. Skúsenosti s monumentálnou formou však majú spätný dosah i na vlastnú komornú maľbu, ktorá v kontexte autorovho umeleckého diela predstavuje relevantnú kapitolu. Na jeho maliarskej identite zanechala stopy tiež krátka ilustrátorská epizóda z polovice 80. rokov. Oporné piliere autentického maliarskeho programu v zásadných krokoch Bohumil Bača formuloval veľmi zavčasu, už vo svojich úvodných protivojnových maliarsko-kresbových cykloch na prelome 70-tych rokov. Motivoval ho nielen umelecký a ľudský vzor vlastného pedagóga, ale aj expresívne dielo Kolomana Sokola, súdobé prúdy akčnej maľby a novej figurácie i sugescia sochárskej formy, mimoriadne predovšetkým príklad Alberta Giacomettiho.

Imperatívom v celom komplexe Bačovho kresbovo-maliarskeho diela je od počiatku figurálna koncepcia, v ktorej dešifruje nadčasové humanistické princípy harmónie citu a rozumu, vzájomného dialógu, ústretovej komunikácie na všetkých úrovniach. Mystérium človeka, jeho existenciálny či sociálny status, koexistencia v súkolí doby, spoločnosti, ale aj v intímnejšej sfére rodinných vzťahov – v súhrne konflikty a perspektívy života, tiež trvalý a zvučne rezonujúci okruh ekologickej problematiky aj prienik do sféry vesmírnych inšpirácií – to sú závažné a ťažiskové ideové kódy Bačovej imaginácie. Vrství ich do viac či menej početných cyklov, v ktorých sa dotýkajú metaforicko-symbolicky zastrešené dejové pásma i asociačné roviny. Kľúčový ikonografický článok autorovej obrazovej reči už desaťročia predstavuje demytologizovaný motív kríža v silno koncentrovanej štylizácii ľudskej postavy ako synonymum životných zápasov človeka i jeho konečného zmierenia.

Mgr. Božena Juríčková

Predchádzajúci článokOd uška k ušku 2 – Ukončené
Ďalší článokVýstava Rodina v tradičnej ľudovej kultúre Záhoria v Bratislave