piatok, 19 apríla, 2024
Úvod Autori Príspevky od Záhorské múzeum

Záhorské múzeum

773 PRÍSPEVKOV 0 KOMENTÁRE

Jana Hotařová – Maľba, Silvia Hílková – Sklo

0

 

Trnavský samosprávny kraj
Záhorské múzeum v Skalici
Záhorská galéria Jána Mudrocha v Senici

Tlačová správa

Názov podujatia:        Jana Hotařová – Maľba, Silvia Hílková – Sklo
Miesto:                        Záhorské múzeum v Skalici, Námestie slobody 13, 909 01 Skalica
Dátum konania:          piatok 16. septembra 2016 o 16.00 hod.
                                    výstava potrvá do 14. októbra 2016
Kurátorka výstavy:     Božena Juríčková
Kultúrny program:     Roman Blaha – klavír, Jana Blahová – spev

Výstava je spoločnou prezentáciou dvoch generačne rozdielnych skalických autoriek s žánrovo i názorovo rozdielnym umeleckým modulom práce, ktoré sa však stretávajú v príbuznej ideovej schéme i zacielení tvorby. Ťažisko ich reflexií vychádza z princípu nezáväznosti a intuitívnej motivácie, kde umenie je hrou.
Kotviacim prístavom Mgr. Jany Hotařovej, pedagogičky ZUŠ v Skalici, je klasické maliarske médium, aj keď okrajovo sa obracia i k ďalším výtvarným zdrojom. Na výstave sa prezentuje výberom z voľnej maliarskej tvorby z ostatných piatich rokov a s dôrazom na obdobie posledných 2-3 rokov. V kolekcii i formátom komorných obrazov vizualizuje svoje introspektívne, zväčša nepredmetné sondy do vzťahov v kategórii harmónia, proporcionalita, vyváženosť v každom aspekte tvorivého počinu od výberu motívu a sujetovej skladby i maliarskeho tvaroslovia až po konečnú významovú atribúciu. Dôležitým a trvalým článkom jej lyricky motivovanej tvorby je pritom otázka opakovanej verifikácie estetickej formy.
Rozhodujúce teritórium, v ktorom sa pohybuje mladá autorka Mgr. art Silvia Hílková, predstavuje sugestívny fenomén skla. Zameriava sa na prácu s čírym alebo farebným technickým tabuľovým sklom, ktoré výtvarne modifikuje líhaním, tavením a spekaním do amorfných, resp. geometrických foriem. Okrem tvarovopriestorových aspektov sa v nadväznosti na zákonitosti optiky opiera najmä o dodatočnú farebnú kultiváciu pôvodnej sklenej masy. Operuje hlavne v kategóriách art dizajn, interiérový dizajn, sklené obrazy, nástenné reliéfy a voľné trojrozmerné objekty. Výstava, realizovaná na rodnej pôde, je zároveň autorkinou individuálnou premiérou.
Výstava je predajná.

Reportáž Televízie Skalica: https://www.youtube.com/watch?v=jNvqFn2Hppk&feature=share

Odborná exkurzia 2016

0
Budatínsky hrad

Vo štvrtok 8. septembra 2016 sa pracovníci Záhorského múzea v Skalici zúčastnili odbornej exkurzie do expozícií Považského múzea v Žiline a do MV SR – Štátneho archívu v Bytči. Najskôr sme navštívili obec Čičmany s objektmi ľudovej architektúry tzv. Radenov dom a dom č. 42. Následne sme sa presunuli na prehliadku Sobášneho paláca v Bytči a navštívili Štátny archív v Bytči, kde nám prezentovali najvzácnejšie a najzaujímavejšie pamiatky, ktoré tu uchovávajú. Ďalej sme navštívili rekonštruovaný Budatínsky hrad s kaplnkou, kde sme si prezreli nové expozície vrátane špecializovanej expozície o drotárstve. Záverom bola prehliadka historického centra mesta Žiliny. Ďakujeme kolegom z Považského múzea a jeho expozícií i z archívu v Bytči za priateľské prijatie a odborný výklad v expozíciách.

Zatvorenie Záhorského múzea v Skalici

0

Oznamujeme našim návštevníkom, že vo štvrtok 8. septembra 2016 bude Záhorského múzeum v Skalici z organizačných dôvodov zatvorené.

Výstava Mystika Záhoria na Dňoch slovenskej kultúry v Luhačoviciach

0
foto: Viera Drahošová

V dňoch 7. – 10. septembra sa v Luhačoviciach koná 4. ročník Dní slovenskej kultúry v Luhačoviciach, ktorých usporiadateľom sú Lázně Luhačovice, a.s. a záštitu nad nimi prevzala Lívia Klausová, veľvyslankyňa Českej republiky v Slovenskej republike a Peter Weiss, veľvyslanec Slovenskej republiky v Českej republike.
Ako sprievodné podujatie je v hale Vincentka sprístupnená výstava fotografií Mystika Záhoria Záhorského múzea v Skalici. Múzeum ju zostavilo pri príležitosti 25. výročia vydávania časopisu Záhorie. Kolekcia fotografií vznikla pôvodne pre potreby časopisu a edičnej činnosti múzea. Rovnomenný názov Mystika Záhoria a Mystika Záhoria II. nesú dve knihy duchovnej poézie a esejí profesorky Evy Fordinálovej, ktoré boli fotografiami ilustrované.
Autormi fotografií sú Jakub Drahoš, Viera Drahošová, Richard Drška, Martin Hoferka, Vladimír Janotka, Peter Michalovič, Róbert Svíba, Pavol Vandelia.
Výstava Mystika Záhoria je prístupná od 1. do 11. septembra 2016 v otváracích hodinách haly Vincentky.

Malacký staviteľ Ján Terebessy

0

Medzi významné osobnosti Malaciek 19. storočia patril staviteľ Ján (János) Terebessy. Zomrel pred viac ako sto rokmi, ale jeho meno vďaka stavbe synagógy a ďalších budov, ktoré sa dnes radia medzi stavebné pamiatky, stále rezonuje.
Rodina Terebessyovcov pochádzala z mesta Túr Terebes (dnes Turulung) v niekdajšej uhorskej Ugočskej župe (neďaleko mesta Satu Mare) na území dnešného Rumunska, blízo maďarských a ukrajinských hraníc. V roku 1624 dostal predok Terebessyovcov Juraj od panovníka Ferdinanda II. šľachtický titul a prídomok „Túr-Terebesi”, ktorý používali dôsledne aj počas malackej éry. Nájdeme ho na odtlačku pečiatky zo začiatku 20. storočia tiež na rodinnom náhrobku.
Jurajov vnuk Štefan I. Terebessy počas protihabsburských povstaní patril medzi cisárskych vojakov – labancov. Pri dobývaní hradu Tárkány (26 km juhozápadne od Komárna) padol do rúk kurucov (povstalcov), ktorí ho v roku 1678 zabili. Na prelome 18. a 19. storočia boli potomkovia Štefana I. Terebessyho a zároveň predkovia malackého Jána Terebessyho správcami Sarvadského panstva (v dnešnom Rumunsku, približne 80 km juhovýchodne od rodného Túr Terebesu).
Hoci niektoré zdroje uvádzajú ako miesto narodenia Jána Terebessyho územie dnešného Rumunska, z domovského listu jeho potomkov z polovice 20. storočia máme informáciu, že sa narodil 20. septembra 1839 v Bátorových Kosihách rodičom Jozefovi a Juliane Terebessyovcom. Patril do tzv. bratislavskej vetvy rodiny. Mal troch bratov – Ladislava, Jozefa a Alberta. Nebol katolíkom, v matrikách sa pri sobáši a narodení detí uvádza helvétske vierovyznanie, čo zodpovedá reformovanej kresťanskej cirkvi.
Staviteľskému remeslu sa Ján Terebessy učil u jedného z najvplyvnejších maďarských architektov 19. storočia Mikuláša Ybla. Spolu s ním sa zúčastnil na stavbe objektu maďarského parlamentu v Budapešti, ako aj Baziliky sv. Štefana a ďalších stavieb. Bližšie informácie o začiatkoch jeho stavebného pôsobenia ani o okolnostiach príchodu do Malaciek nemáme. Vnuk Tibor Jávor uvádza, že „od Ybla vyžiadaný odišiel ku grófovi Pálffymu do Malaciek postaviť monumentálnu rodinnú hrobku, ako prístavbu miestneho kláštorného kostola. Predtým v Budapešti bol i poslancom parlamentu.”
Terebessyho manželkou sa stala Filoména Kummerová, dcéra malackého staviteľa Augusta Kummera (pôvodne pôsobiaceho v Devíne). Filoména sa narodila v Malackách v roku 1853, bola teda o štrnásť rokov mladšia. Informácie o sobáši sme v matrikách nenašli. V rodine sa zachovala informácia, že v roku 1870 sa im narodil syn Adalbert. Podľa toho sa Filoména vydávala ako 16-ročná. Syn zomrel ešte v tom istom roku, približne v tom období zomrela tiež Filoména. Presné informácie o oboch úmrtiach sme nezistili. Neskôr sa Ján Terebessy zasnúbil s Paulínou Kummerovou (nar. 2. 6. 1858), mladšou sestrou Filomény, ktorá mala vtedy trinásť rokov. Počkal na ňu a oženil sa s ňou. Sobáš bol v Malackách 24. apríla 1876, sobášil ich miestny farár Anton Nuszer. V zázname o sobáši mal Terebessy ako bydlisko uvedenú Stupavu. Rovnako ako Stupavčan je spomínaný v publikácii týkajúcej sa evanjelickej reformovanej cirkvi z toho istého roku. Viac o jeho stupavskom pôsobení sa nám zatiaľ nepodarilo zistiť.
Zrejme sa hneď po svadbe presťahoval do Malaciek, do rodičovského domu manželky Paulíny. Išlo o dom na dnešnej Sasinkovej ulici oproti športovej hale Malina, vedľa Sokolovne. Rodina bývala v dome aj desaťročia po smrti Terebessyho. Istý čas tam býval syn Ján s rodinou, neskôr aj dcéra Rózsi s rodinou. Potom prišlo k predaju domu. V 90. rokoch 20. storočia bola v dome predajňa drogérie, dnes stojí len jej časť. V rodinnom archíve jedného z potomkov sa zachoval pôdorys domu, nedatovaný, pomenovaný ako „dom Jána Terebessyho”.
Ján s Paulínou mali spolu sedemnásť detí, z toho trinásť sa dožilo dospelosti. Bol medzi nimi veľký vekový rozdiel, medzi najstaršou a najmladšou dcérou až 21 rokov. Väčšina detí v dospelosti z Malaciek odišla, niektoré deti žili na Slovensku, iné v Maďarsku či v USA. Staršie generácie Malačanov dobre poznali najmä dcéru Gizelu (učiteľka), dcéru Margitu (banková úradníčka), dcéru Irenu (manželka advokáta Adalberta Prenoszila) a syna Júliusa (pálffyovský úradník). Syn Ján sa stal v Bratislave tabulárnym sudcom. Dcéra Gizela učila deti prominentov (napr. grófa Esterházyho) cudzie jazyky. Dcéra Ilona bola rehoľnou sestrou. O deťoch J. Terebessyho sa pravnučka Bartha Ágnes vyjadrila takto: „Každé z detí Jánosa Terebessyho až do smrti si uchovalo duchovné dedičstvo svojich rodičov. Bolo príjemné byť v ich blízkosti, sršala z nich ohromná pozitívna energia, čo bolo cítiť aj z ich vnúčat.“ Spomedzi vnukov najviac vynikli významný hlbinný psychológ Karol Terebessy, pedagóg Július Trebišovský (Terebessy) a stavebný inžinier Tibor Jávor. V súčasnosti žijú dvaja vnuci – v Bratislave pani Klára Pokorná a v Šali pán Július Morávek. Vzhľadom na fakt, že ich dedo sa narodil v roku 1839, je to pozoruhodné.
Terebessy bol staviteľom. Táto funkcia v sebe kumulovala prácu architekta a stavbyvedúceho, resp. vlastníka stavebnej firmy. Prvou jeho prácou v Malackách bola prestavba Kaplnky sv. Anny na Pálffyovskú kaplnku v kláštore (vysvätená v roku 1867). Prvá budova v Malackách, o ktorej naisto vieme, že ju staval Terebessy, bola stavba okresného úradu pri potoku Malina (dnes tam stojí Lidl) v roku 1869. V roku 1887 dokončil stavbu synagógy v Malackách (podľa projektu Wilhelma Stiassneho). Zachoval sa i jeho projekt stavby malackej obecnej jatky z roku 1888, o ktorej nevieme, či sa realizovala. Je možné, že na väčšine Terebessyho prác sa podieľal tiež svokor August Kummer, ktorý bol od Terebessyho približne o 17 rokov starší a ktorý zomrel v roku 1892.
Terebessy staval tiež synagógu v Bratislave v roku 1893 (podľa projektu Dionýza Milcha) a v roku 1900 opravoval malackú synagógu zničenú požiarom. V roku 1894 postavil v Malackách budovu štátnej školy (dnes Základná umelecká škola na Záhoráckej ulici). V Skalici postavil v roku 1897 kaplnku na katolíckom cintoríne, zasvätenú Sv. krížu. O rok neskôr bola v Malackách postavená budova obecného domu pri potoku Malina (stojí dodnes na Břeclavskej ulici), ktorá sa podľa rodiny tiež spája s Terebessyho menom. Je zrejmé, že budov, ktoré boli jeho dielom, bolo oveľa viac. Nielen v Malackách, ale podľa informácií, ktoré sa tradujú v rodine, aj v Bratislave. Terebessy mal v Malackách významné postavenie, patril medzi malackú honoráciu. V období 1885 – 1897 máme doložené jeho pôsobenie v spolku Kasíno.
Ján Terebessy zomrel 14. júla 1907. Príčinou smrti bola gangréna, ako následok úrazu pri práci na stavbe. Uložili ho do novovzniknutej rodinnej hrobky na starom cintoríne v Malackách, neďaleko hlavného kríža. Kryptu uzatvára kameň s kovovými rukadlami. Celá hrobka je ohradená nízkou ohradou, lemovanou živým plotom. Na náhrobku bol umiestnený portrét Jána Terebessyho vo forme reliéfu. Autorom diela bol sochár Karácsónyi, zať zosnulého. V lete 2012 vandali reliéf ukradli. Okrem Jána Terebessyho je v krypte pochovaná aj jeho manželka Paulína, ktorá zomrela v roku 1931, dcéry Juliska, Margit, Gizela a syn Ján. Na jar 2015 bola v hrobke uložená urna s popolom Karola Terebessyho, ktorý zomrel v roku 1985.

Pramene a literatúra
List Tibora Jávora zo 17. 9. 1969. Archív MCK Malacky – Múzea Michala Tillnera.
Spomienky Bártha Ágnes (http://barthaagnes.eu/index.php/irasaim/konyvek/osok-leszarmazottak), preklad Július Morávek.
Spomienky Júliusa Morávka a Kláry Pokornej, 2014 a 2015.
Súkromné archívy potomkov Jána Terebessyho.
Štátny archív Bratislava, Zbierka cirkevných matrík.
Nagy, Iván: Magyarország családai czímerekkel és nemzékrendi táblákkal, s. 105-106.
Petri, Mór: Szilágy vármegye monographiája. Zväzok VI, s. 620.
Šíp, V. – Trebišovský, J. V.: Malacky. Kapitoly z dejín mesta, I. časť. Malacky, 1990, s. 56-57.

Záhorie 3/2016

0
Rozkvitnutá lúka pri Baťovom kanáli v Skalici. Foto: Viera Drahošová

PhDr. Mária Zacharová: Mlyn a mlynári v Kostolišti
Mgr. Martin Macejka: Malacký staviteľ Ján Terebessy
PhDr. Richard Drška: Habent sua fata domus, Z osudov jedného domu v Kútoch
Ľubomír Batka st.: Vladimír Roy – spomienka pri 80. výročí smrti
PhDr. Richard Drška: Nové akvizície Záhorského múzea v Skalici, Mikovínyiho mapa Nitrianskej stolice z roku 1742
Ing. Antónia Nerádová: Dimburská Biela pani /rozprávanie zo Suchohradu
PhDr. Robert Bača: Archeológ Alexander Ruttkay jubiluje
PhDr. Richard Drška: Tradičné svadobné účesy na Záhorí, Jablonica
Nové knihy / Správy
Vesmírny svet na palete Bohumila Baču (Mgr. Božena Juríčková)
Dva osudy z brehov Moravy (ThLic. Mgr. Martin Hoferka, Th.D.)
Kniha o ľudovej hudbe na Záhorí (-red-)
Medzinárodná konferencia v Holíči (Ing. Katarína Turečková)
História, historiografia a etika (PhDr. Viera Drahošová)
Odhalenie pamätnej tabule v Skalici (Mgr. Ľudovít Košík)

Ilja Holešovský – 50 rokov keramickej tvorby

0

Trnavský samosprávny kraj
Záhorské múzeum v Skalici
Záhorská galéria Jána Mudrocha v Senici

Tlačová správa

Názov podujatia:        Ilja Holešovský, 50 rokov keramickej tvorby
Miesto:                        Záhorské múzeum v Skalici, Námestie slobody 13, 909 01 Skalica
Dátum konania:          piatok 12. augusta 2016 o 16.00 hod.
                                    výstava potrvá do 11. septembra 2016
Kurátorka výstavy:     Božena Juríčková
Kultúrny program:      Duo Graž

Ilja Holešovský – zrelá a výrazná osobnosť slovenského, resp. česko-slovenského keramického umenia, člen IAC v Ženeve (od r. 2009), ktorý v tomto roku slávi životné jubileum (nar. 24. 7. 1941 Brno), ale aj polstoročie sústredenej tvorivej práce. Korene má v dnešnej Českej republike, kde sa narodil, získal aprobáciu (1960-1966 VŠUP Praha) i nosné tvorivé impulzy, ale jeho dielo generovalo v kontexte slovenskej tvorby. Na výtvarnú scénu vstupoval v dramatickom období druhej polovice 60-tych rokov a už v úvode sa jednoznačne prihlásil ku generačným prúdom, ktoré usilovali o progresívny a aktuálny výraz v umení hliny a ohňa a ktoré ešte v závere desaťročia definitívne prepojili keramickú tvorbu s tzv. voľným umením.
Rozvetvené keramické dielo Ilju Holešovského je štrukturálne i názorovo mimoriadne široko vrstvené. Od samého počiatku sa rozvíjalo temer súbežne vo viacerých rovinách: v najzávažnejšom okruhu ako voľná tvorba, paralelne v početne prevládajúcej drobnej úžitkovej a dekoratívnej polohe a ako monumentálne realizácie do interiérovej architektúry i exteriéru (záhradná plastika). Všetky tri oblasti spája osobitá, intelektuálne i senzitívne motivovaná myšlienková schéma, zastrešená prienikom citu, irónie a asertivity, najnovšie i vážnej, meditatívnejšej úvahy. Identickou črtou je i jedinečné, flexibilné a rozšafné keramické gesto, ktoré reflektuje neopakovateľnú unikátnosť prejavu i citácie aktuálnych pohybov na súčasnej scéne rovnako ako trvalé sondy k historickej tradícii a ich reaktualizáciu v kontexte vlastnej tvorby. Je to dielo s otvoreným a kontinuálne varírovaným programom, ktoré popri reflexívnych obsahových a významových hodnotách je bohaté na prekvapujúce tvaroslovné formy, inovatívne technologické vstupy a metódy, v neposlednom rade i precíznu finálnu realizáciu. Ako autor s výraznou sochárskou, resp. kresbovomaliarskou imagináciou Ilja Holešovský obohatil slovenskú keramickú scénu o viaceré autentické tvorivé impulzy.

 -bad-

Kniha Záhoria 2015

0

Záhorská knižnica v Senici odštartovala už svoj 8. ročník čitateľskej ankety o najzaujímavejšiu KNIHU ZÁHORIA 2015. Do konca septembra hlasy čitateľov rozhodnú, ktorá zo 65 nominovaných kníh získa tohtoročný titul. Vyhlasovateľmi ankety sú Záhorská knižnica v Senici, Záhorská galéria Jána Mudrocha v Senici, Záhorské múzeum v Skalici, organizácie v zriaďovateľskej pôsobnosti Trnavského samosprávneho kraja a Mestské centrum kultúry Malacky.
Čitateľská verejnosť prostredníctvom hlasovacích lístkov v Záhorskej knižnici v Senici, v mestských a obecných knižniciach regiónu a prostredníctvom internetového hlasovania na webových stránkach Záhorskej knižnice, miest Senica, Skalica, Holíč, MKC Malacky a redakcie Záhorie a Pomoraví rozhodne o tom, kto zvíťazí. V doterajších ročníkoch boli víťazi z rôznych literárnych žánrov. Knihou Záhora 2008 sa stala monografia Dany Janáčkovej nazvaná „Ján Náhlik. Fotografie“ o nestorovi fotografie na Záhorí a vydala ju Záhorská galéria v Senici. Knihu Záhoria 2009 napísala Zdenka Laciková s názvom S krídlami básne. Vyšla v Holíči vo Vydavateľstve Forza Slovakia. Knihou Záhoria 2010 sa stal Zlatý vek cisárskej rezidencie v Holíči v období Františka Štefana I. Lotrinského, kniha, ktorú zostavil Radoslav Ragač s kolektívom. František Višváder bol zostavovateľom Encyklopédie Suchohradu, Knihy Záhoria 2011. Knihou Záhoria 2012 bola kniha Jabuoňické všelico 1262-2012. Vytvoril ju tím pod vedením Andreja Závodného k 750-výročiu prvej písomnej zmienky o obci Jablonica, v roku 2013 sa stala Knihou Záhoria próza Dušana Krivského Blb nového typu a vlani titul získala Habánka od Vojtecha Czobora.
Knihy navrhovali čitatelia, autori, inštitúcie, vydavateľstvá, kníhkupci, distribútori, mestské a obecné úrady. Sú z oblasti beletrie, poézie, z odborno-populárnej, vedeckej, či detskej literatúry, podmienkou je, aby boli vydané vlani v roku 2015 a musia byť späté s regiónom Záhoria buď tematicky alebo autorom textovej či obrazovej časti. Knižnému titulu nesmie chýbať pridelené medzinárodné číslo ISBN.
Z čoho vyberáme v tomto ročníku ?Medzi 65titulmi nájdete poéziu, romány, cestopis, publikáciu o športe, o významných osobnostiach, dobrodružstvá zo strašidelného hradu, knihu riekaniek, medzi nominovanými sú aj literárny zborník, katalógy k výstavám, historické zborníky a mnohé ďalšie. Víťaz vzíde z hlasovania čitateľov, ktoré bude ukončené 30. septembra 2016 a výsledky čitateľskej ankety vyhlásia v Záhorskej galérií Jána Mudrocha v októbri 2016.

Bližšie informácie a možnosť hlasovania:
http://zahorskakniznica.eu/index.php?option=com_content&view=article&id=867&

Z cechovej truhlice – vernisáž výstavy

0
Foto: Róbert Svíba

V stredu 13. júla 2016 sa pracovníci Záhorského múzea v Skalici zúčastnili vernisáže výstavy Z cechovej truhlice Slovenského národného múzea – Historického múzea, ktorú autorsky pripravil kurátor SNM – Historického múzea Martin Besedič v priestoroch Bratislavského hradu. Výstava približuje výber približne tristo predmetov zo zbierok a fondov 18 kultúrnych inštitúcií z rôznych regiónov Slovenska, medzi nimi i zbierkové predmety zo Záhorského múzea v Skalici.

Navštíviť ju môžete do konca júna 2017.

Viac na: http://bratislava.sme.sk/c/20213921/zdobene-pohare-pecatidla-vystavia-pamiatky-cechov.html#ixzz4EMoifXNT

Festival múzeí Slovenska 2016

0
Foto: Róbert Svíba

V pondelok 27. júna 2016 sa pracovníci Záhorského múzea v Skalici zúčastnili na 13. ročníku Festivalu múzeí Slovenska, ktorý tento rok organizovalo SNM – Múzeum Červený Kameň v Častej.  V rámci podujatia sa prezentovali členské múzeá Zväzu múzeí Slovenska. Súčasťou festivalu bola prezentácia SNM – Múzea Červený Kameň a víťaza súťaže Múzeum roka 2016. V programe sa konala i vernisáž výstavy z Ovčiarskeho múzea v Liptovskom Hrádku. Prvý deň festivalu zakončila prehliadka výstav, priestorov, stálej expozície a podzemia hradu Červený Kameň.

Ľubomír Miča – Horizonty

0

Tlačová správa

Názov podujatia:            Ľubomír Miča – Horizonty
Miesto:                           Záhorské múzeum v Skalici, Námestie slobody 13, 909 01 Skalica
Dátum konania:             piatok 8. júla 2016 o 16.00 hod.
                                        výstava potrvá do 7. augusta 2016
Kurátorka výstavy: Božena Juríčková

Výstava Ľubomíra Miču (1960 Senica), člena Združenia výtvarných umelcov západného Slovenska, zakladateľa a predsedu záujmového združenia výtvarníkov SenArt v Senici, je jeho prvým závažnejším resp. samostatným vystúpením na pôde Skalice. Aktuálne tu prezentuje svoju najnovšiu, výlučne maliarsku tvorbu z rozpätia posledných zhruba 3 rokov.
Predmetom autorových úvah sú zaujatia nepredmetnými formami, nasmerované do oblasti štrukturálnej abstrakcie. Kľúčovým manévrovacím priestorom sa stáva predovšetkým overovanie možností individuálneho maliarskeho výrazu s ťažiskom na kanonizácii aditívne formulovaných farebných hmôt. Tvorivé gesto sa koncentruje do opakovanej, mnohonásobnej projekcie jednotlivých farebných vrstiev, ktoré sú následne varírované veľkorysými, razantnými zábermi rôzne formátovanej špachtle. Strategická úloha farby je monitorovaná na rôznych úrovniach v rovine jej emocionálnych aj konštruktívnych, interpretačných, výrazových i významových hodnôt. Opiera sa pritom o kreatívny modul s adjektívom reflexívny, akčný, gestický, procesuálny, automatický. Vlastný proces autorovej tvorby generuje v prieniku nezáväznej improvizácie, spontaneity a náhody s čoraz naliehavejšou koncentráciou a exaktným prieskumom. Paralelne pritom otvára nové a nové okruhy na pôdoryse prevažne komorného, ojedinele i monumentálnejšie a v jadre esteticky citovaného maliarskeho média.

Božena Juríčková

Konferencia Etnológ v teréne/k prameňom poznania

0
Foto: Róbert Svíba

Odborní pracovníci Záhorského múzea v Skalici PhDr. Viera Drahošová, ThLic., Mgr. Martin Hoferka, Th.D., PhDr. Peter Michalovič a Mgr. Róbert Svíba sa zúčastnili konferencie s medzinárodnou účasťou Etnológ v teréne /k prameňom poznania. Podujatie zorganizovali Etnologická komisia Zväzu múzeí na Slovensku, Slovenské banské múzeum Banská Štiavnica, Zväz múzeí na Slovensku a Národopisná spoločnosť Slovenska v dňoch 21. – 23. júna 2016 v priestoroch Starého hradu Slovenského banského múzea v Banskej Štiavnici ako XX. jubilejný ročník cyklu konferencií Etnológ a múzeum. P. Michalovič vystúpil s príspevkom Ľudová nástrojová hudba na Záhorí. Jej štýlové vrstvy a typy nástrojových zoskupení – metódy výskumu a výstup, v ktorom predstavil jeden z posledných edičných počinov skalického múzea.