štvrtok, 25 apríla, 2024
Úvod Autori Príspevky od Záhorské múzeum

Záhorské múzeum

774 PRÍSPEVKOV 0 KOMENTÁRE

BRANECKÝ, Jozef (31. 3. 1882 Skalica – 14. 11. 1962 Pezinok)

0
Branecký Jozef

Štúdium: Gymnázium v Skalici (1895 – 1898),  Levoči (1898 – 1900), Váci (1900 – 1901) a Kecskeméte (1901 – 1903), teológia a filozofia v Budapešti (1903 – 1907)

Pôsobenie: Učiteľ hudby a spevu v Nagykároli, na gymnáziu a na obchodnej akadémii v Trenčíne (od roku 1917), provinciál piaristov na Slovensku (od roku 1934)

Spisovateľ, učiteľ. Venoval sa historickým témam, napísal romány Fráter Johannes (1929), Poklady Matúša Čáka (1935), zbierky próz Zo starého Trenčína (1926 – 1930), Trenčín – Trnava (1939), povesti Pribinove vŕby (1941), Z tisícročia (1943). Je nositeľom Radu Kniežaťa Pribinu a čestným občanom mesta Trenčín.

Literatúra: BUCHTA, F. Skalica a Záhorie. Skalica : Formát, 2008. s. 152-153; BUCHTA, J., SLOBODA, J., VIESTOVÁ, Z. et al. Skalica v minulosti a dnes. Bratislava : Obzor, 1968. s. 321; KOŠÍK, Ľ. 125 rokov od narodenia Jozefa Braneckého. In Záhorie, 2007, roč. XVI., č. 5, s. 20-22; KOTVAN, I. Jozef Branecký (1882 – 1942). Trenčín, 1942; Slovenský biografický slovník I. Martin : Matica slovenská, 1986. s. 312-313.

BRÁNECKÝ, Jozef (9. 3. 1878 Skalica – 17. 10. 1941 Skalica)

0
Bránecký Jozef

Pôsobenie: Poslanec Národného zhromaždenia (1918 – 1929)

Propagátor moderných foriem hospodárenia, politik, predstaviteľ agrarizmu. Zakladal poľnohospodárske družstvá, v rokoch 1905 – 1913 organizoval roľnícke zjazdy v Skalici. Bol vedúcim činiteľom Národnej republikánskej strany roľníckej a po jej zlúčení so Slovenskou národnou stranou predsedom Slovenskej národnej roľníckej strany. Zastával vedúce funkcie viacerých straníckych organizácií (Slovenská roľnícka jednota, Ústredná jednota slovenských repárov, Zväz pestovateľov zemiakov, Melioračný zväz pre Slovensko, Slovenská pokladnica pre hospodárskych robotníkov), podieľal sa na príprave viacerých poľnohospodárskych zákonov. Vydával časopis Slovenský hospodár.

Literatúra: Slovenský biografický slovník I. Martin : Matica slovenská, 1986. s. 312.

BRAXATORIS, Pavel, JUDr. (4. 2. 1909 Senica – 19. 1. 1980 Bratislava)

0
Braxatoris Pavel, JUDr.

Štúdium: Gymnázium v Skalici, právo na Karlovej univerzite v Prahe (1928 – 1933)

Pôsobenie: Štátny úradník v Senici (1933 – 1953), vedúci sekretariátu Zväzu slovenských skladateľov (1954 – 1958), vedúci ekonóm Mestského múzea v Bratislave (1971 – 1973)

Autor textov piesní a libriet k populárnym operetám Gejzu Dusíka. Spolu s Gejzom Dusíkom a Františkom Krištofom Veselým vytváral tradíciu modernej slovenskej operety. Napísal libretá k operetám Keď rozkvitne máj (1938), Tajomný prsteň (1944), Zlatá rybka (1953), Karneval na Rio Grande (1963), To by bola láska (1971), Potulný spevák, jeho najpopulárnejším libretom je libreto k operete Modrá ruža. Bol vnukom básnika Andreja Sládkoviča.

Literatúra: Slovenský biografický slovník I. Martin : Matica slovenská, 1986. s. 316.

BUCHTA, František, JUDr. (5. 2. 1915 Skalica – 16. 6. 1984 Hurbanovo)

0
Buchta František JUDr.

Štúdium: Gymnázium v Skalici, Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, právnická fakulta

Pôsobenie: Učiteľ na gymnáziách v Skalici, Kežmarku, Malackách, Trnave, Senici, na Jedenásťročnej strednej škole v Holíči, na Hospodárskej škole a na Pedagogickej škole v Skalici, pracovník Ústavu štátu a práva Slovenskej akadémie vied (1953)

Literárny a kultúrny historik, pedagóg. Venoval sa histórii skalického gymnázia, chudobinca, archívu, múzea, osobnostiam pôsobiacim v oblasti kultúry a osvety. Zaujímal sa aj o české dejiny, obdobie Veľkej Moravy a cyrilo-metodskú misiu. Bol spoluautorom publikácie Sto rokov dobrovoľnej požiarnej ochrany v Skalici (1981), publikoval v Zborníku Záhorského múzea aj Sborníku Spolku záhorských akademikov (1942).

Literatúra: BUCHTA, F. Skalica a Záhorie. Skalica : Formát, 2008. s. 11-18; BOKESOVÁ, M., BUCHTA, J. et al. Skalica : Mestský úrad, 1992. s. 138.

BUCHTA, Ján, PhDr. (22. 9. 1922 Skalica – 9. 6. 1972 Skalica)

0
Buchta Ján, PhDr.

Štúdium: Gymnázium v Skalici, Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave

Pôsobenie: Jezuitský kláštor v Ružomberku, po roku 1950 sústredenie v Podolínci

Historik, prekladateľ. Bol pracovníkom Krúžku historikov a členom Miestneho odboru Matice slovenskej v Skalici. Podieľal sa na vzniku publikácií Tristo rokov skalického gymnázia (1965), Skalica v minulosti a dnes (1968) a Skalica 1918. V rámci vlastivedného odboru Matice pripravil návrh na záchranu skalických stavebných pamiatok. Pripravoval prednášky, semináre a výstavy pri rôznych kultúrnych podujatiach. Preložil približne päťdesiat kníh (medzi nimi napríklad knihu Friedricha Dessauera Filozofia techniky), spracoval cenné dielo Nad evanjeliom podľa Marka (Rozjímania).

Literatúra: BOKESOVÁ, M., BUCHTA, J., et al. Skalica : Mestský úrad, 1992. s. 137-138; VIESTOVÁ, Z. PhDr. Ján Buchta, SJ (1922 – 1972). In Záhorie, 1997, roč. VI., č. 5, s. 25-26.

BUNČÁK, Ľudovít (4. 11. 1880 Pezinok – 18. 4. 1820 Skalica)

0
Bunčák Ľudovít

Štúdium: Učiteľský ústav v Modre (1896 – 1899) a v Šoproni (1899 – 1900)

Pôsobenie: Učiteľ v Dolnom Sŕní (1900 – 1909) a v Skalici na Evanjelickej škole (1909 – 1918), správca ľudovej školy a školský inšpektor v Skalici (1919 – 1920)

Pedagóg, osvetový pracovník, publicista. Zaslúžil sa o vydanie školských učebníc, venoval sa regionálnej archeológii, spolupracoval s Muzeálnou slovenskou spoločnosťou, v Skalici redigoval pedagogický mesačník Slovenská škola a v roku 1906 prednášal na Roľníckom zjazde o peňažníctve a peňažných ústavoch. Bol i zbormajstrom miestneho spevokolu. Prispieval do Slovenských pohľadov, Domácnosti a školyAmericko-slovenských novínDennice, kde viedol školskú a zdravotnú rubriku. Spolupracoval s Dr. Pavlom Blahom a Antonom Štefánkom.

Literatúra: PETROVIČ, V., KOČ, O., PROKSA, P. Z dejín evanjelickej cirkvi a. v. v Skalici. Skalica : Evanjelický a. v. cirkevný zbor; Záhorské múzeum, 1997. s. 98-100; Slovenský biografický slovník I. Martin : Matica slovenská, 1986. s. 350.

BUNČÁK, Pavel, Doc. PhDr. (4. 3. 1915 Skalica – 5. 1. 2000 Bratislava)

0
Bunčák Pavel, doc. PhDr.

Štúdium: Gymnázium v Skalici, Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave (1938 – 1942)

Pôsobenie: Redaktor Národných novín v Martine (1942 – 1943), redaktor denníka a vydavateľstva Pravda (1945 – 1951), periodika Kultúrny život (1951), vydavateľstva Slovenský spisovateľ (1953 – 1955), docent na Katedre slovenského jazyka a literatúry na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave (1955), pedagóg na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave, lektor slovenského jazyka na univerzite v Štrasburgu (1967 – 1969).

Básnik, prekladateľ. Básne uverejňoval v časopisoch Svojeť, Elán, Slovenské pohľady, Slovenská reč, Slovenská literatúra. Je autorom dvanástich básnických zbierok (Neusínaj, zažni Slnko (1941), S tebou a sám (1946), Zomierať zakázané (1948), Je to pravda, je to sen (1966) a ďalších), zaraďuje sa medzi slovenských nadrealistov. Napísal aj knihu spomienkových próz venovaných Skalici Hriešna mladosť (1973). Prekladal z francúzskej (Ch. Baudelaire, T. Tzara, P. Eluard, G. Apollinaire), poľskej a ruskej poézie.

Literatúra: HAMADA, M. Nadrealizmus – Avantgarda 38. Bratislava : Kalligram, 2006; MARČOK, V. et al. Dejiny slovenskej literatúry III. Bratislava : Literárne informačné centrum, 2004; MAŤOVČÍK, A. et al. Slovník slovenských spisovateľov 20. storočia. Bratislava : Literárne informačné centrum, 2008.

BUNDALA, Albert (9. 11. 1878 Skalica – 1. 8. 1932 Pohronský Ruskov)

0

Štúdium: Gymnázium v Skalici a v Ostrihome, ČVUT v Prahe

Pôsobenie: Laborant v cukrovaroch v Čakoviciach pri Prahe, Domažliciach a Nürnbergu, asistent v cukrovaroch v Seredi, Mezőhegyesi, adjunkt v Modřiciach, Vranoviciach a Pohořeliciach, správca cukrovaru v Pohronskom Ruskove (od r. 1919)

Chemik, cukrovarnícky odborník. Bol členom pražského študentského spolku Detvan a neskôr prívržencom hlasistického hnutia. Publikoval v Lidových novinách, Cukrovarníckych listoch a v regionálnych periodikách, odoberal viacero slovenských novín a časopisov. Z matkinej strany bol príbuzným Ľudovíta Okánika a Pavla Blahu.

Literatúra: Slovenský biografický slovník I. Martin : Matica slovenská, 1986. s. 350.

ABRAHAMFFY, Ján, OFM (1662 Nové Mesto nad Váhom – 16. 4. 1728 Skalica)

0

Štúdium: Gymnázium v Skalici a v Trnave (1676), Filozofická fakulta Trnavskej univerzity (1679 – 1681), rehoľná škola v Skalici (1685 – 1686), Uherskom Hradišti (1687 – 1688) a Hlohovci (1689).

Pôsobenie: Františkánsky kňaz v kláštoroch v Beckove (1690, 1698, 1700 – 1701), Kremnici (1691 – 1693, 1702), Hlohovci (1694 – 1695), Nižnom Šebeši (1696 – 1697), Košiciach (1699) a Skalici (1703 – 1708).

Predstaviteľ slovenskej barokovej náboženskej literatúry píšuci po latinsky a po slovensky (kultúrnou západoslovenčinou). Zachovali sa tri diela: Knižka modlitieb nábožných (1693), ktorá bola prvou tlačenou modlitebnou knižkou pre slovenských katolíkov, Každodenná zápalná žertva (1695), kniha modlitieb a pobožností, a náboženský polemický spis Fakule horící o pravé cirkvi Kristove (1700). Napísal aj zbierky žalmov, kázní a ďalšie knihy.

Literatúra: GAJDOŠ, V. J. Život a dielo Jána Abrahamffyho, 1942; Slovenský biografický slovník I., 1986, s. 26-27; PAŠTEKA, J. et al. Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska, 2000, s. 1-2.

AGNELLI, Jozef (Baránek) (23.2.1852 Skalica – 6.8.1923 Holíč)

0

Štúdium: Gymnázium v Skalici, teologická fakulta v Ostrihome (1876).

Pôsobenie: Kaplán v Lakšárskej Novej Vsi (1876 – 1877), Holíči (1877 – 1881), administrátor a farár na rímskokatolíckych farách v Kuklove (1881 a 1883), Čároch (1884 – 1914) a Holíči (1914 – 1923).

Šľachtiteľ, botanik. Šľachtil obilniny, okopaniny, repu, zeleninu, vínnu révu a liečivé rastliny, skúmal vplyv pôdy, hnojenia a zavlažovania. Vyšľachtil niekoľko druhov mäty a viac ako 20 druhov zemiakov, ktoré boli známe svojou kvalitou (najznámejšie druhy Panonia, Hungaria, Juwel). V roku 1915 vydal v maďarskom jazyku dielo o pestovaní liečivých a aromatických rastlín. Zúčastňoval sa na odborných výstavách vo Viedni, Budapešti, Kodani a v Štokholme, získal viacero diplomov a vyznamenaní, často prednášal a publikoval. Domáce aj zahraničné vedecké inštitúcie ho prijali za svojho člena, medzi nimi i Linného spoločnosť v Štokholme.

Literatúra: PAŠTEKA, J. et al. Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska, 2000, s. 6-7; Slovenský biografický slovník I., 1986, s. 35.

ALAGOVIČ, Ladislav (1767 Malženice – 31.12.1846 Skalica)

0

Štúdium: Rímskokatolícka teológia v Trnave.

Pôsobenie: Kaplán v Nitre a v Trenčíne, farár v Bošácej, správca farnosti v Plaveckom Petri, farár a dekan v Skalici (od r. 1821)

Člen Slovenského učeného tovarišstva, kňaz. V roku 1846 vydal Modlitebnú knižku, ktorá bola v okolí Skalice, ale i na Morave veľmi obľúbená.

Literatúra: PAPP, Š. Bernolákovci zo severného Záhoria. In Záhorie. 2004, roč. XIII., č. 3, s. 13-19.

ASCANIUS, Michal (pseudonym Haško, Hasconius, Pannonus) (začiatok 17. storočia Žilina – 22. 12. 1700 Skalica)

0

Štúdium: Univerzita v Prahe, medicína na univerzite v Jene (od r. 1630), Bazileji (1636/37) a Tübingene, filozofia na univerzite v Prahe (do r. 1620)

Pôsobenie: Rektor školy v Žiline (1622 – 1629), dvorný lekár sedmohradského kniežaťa Juraja Rákociho I., lekár v Trenčíne a v Skalici (1665 – 1675)

Lekár, básnik. Bol autorom a recitátorom príležitostných veršov v gratulačných zborníkoch. Pre Juraja Rákociho preložil do latinčiny proroctvá českého exulanta M. Drábika o budúcich úspechoch Rákociovcov v boji proti Habsburgovcom.

Literatúra: Slovenský biografický slovník I., 1986, s. 80.