nedeľa, september 15, 2019
Úvod Autori Príspevky od zahorskemuzeum

zahorskemuzeum

358 PRÍSPEVKOV 0 KOMENTÁRE

Záhorie 5/2014

0
titulka časopisu Záhorie 5-2014

Ing. Svetozár Prokeš: Prvá svetová vojna a Stupava
Prof. PhDr. Eva Fordinálová, CSc.: Jubilujúci almanach Nitra a Záhorie
Mgr. Ľubomír Batka: Daniel Jaroslav Bórik – (ne)zabudnutý hrdina
PhDr. Peter Brezina: Ivan Jozef Doležal – orientalista, historik, publicista a prekladateľ
Mgr. Ľudovít Košík: Hroby kňazov a rehoľníkov na katolíckom cintoríne v Skalici
Eva Libušová: Spomienky na starečka Michala a prvú svetovú vojnu
PhDr. Viera Drahošová: Expozícia dejín Prietrže a pozoruhodnosti obce

Nové knihy / Správy
Mást 1314 – 2014 (PhDr. Peter Michalovič)
Monografia o Záhorskej Bystrici (Mgr. Oľga Drahošová)
Potreba milovať (PaedDr. Andrej Závodný, PhD.)
Starý hrad (Mgr. Matúš Valihora)

Prezentácia edičnej činnosti vydavateľstva Lúč

0

Spomienky na starečka Michala a prvú svetovú vojnu

0

Stareček Michal Stachovič sa narodili v Brodskom 24. apríla 1892. Bol prezývaný Špera. Tu prežili celý svoj život, okrem rokov strávených na fronte počas prvej svetovej vojny a v zajatí v ukrajinskom meste Gomel.
So starenkou Bjetou, rod. Jakubcovou – Horáčkou vychovali dcéru Mariu a synov Konštu a Vilu. Ako slobodný mládenec pred vojnou pracovali v pivovare v Břeclave. Rozvážali pivo po okolitých šenkoch. Mali pridelených dvoch štajerákov, kobylu Lízu a jej potomka Bubina. Tie kone milovali. Boli silné, vytrvalé a múdre, dokonca im raz zachránili život.
Keď bola vyhlásená mobilizácia, narukovali do bratislavských kasární pri Alžbetke. Tam na dvore absolvovali nováčikovia vojenský výcvik a medzi nimi aj náš stareček. Vždy nám doma názorne ukazovali, ako vyzerali cviky so zbraňou. Mali to ešte stále v rukách. Cvičenie pozoroval z okna generál a vybral si starečka, ktorý boli vysoký, štíhly, pekného držania tela, za pucfleka. Generál mal totiž rád vysokých vojakov, ako bol aj on sám. Starečkovi sa to neľúbilo, cítili sa ponížený, že či budú celú vojnu pucovat čižmy. Keď sa vojna skončí, chlapci sa vrátia domov a budú vyprávať, čo všetko zažili.
„A já si aňi neškrknem. Povjedzá: Ty buc cicho, tys´ byu skovaný!“
Ináč sa mali u generála veľmi dobre. Chodievala za ním jedna „frajla“, vtedy dostali peniaze a išli mu do reštaurácie kúpiť večeru a víno. Vždy im nejaké peniaze ostali a mali príkaz nevracať sa do polnoci.
„Dycky mi v kapsy nejaké groše štrngali a druhí vojáci mi to závidzeli!“
Raz išiel generál na akúsi inšpekciu. V salóne visela jeho parádna uniforma a starečkovi napadlo, zahrať sa na generála. Obliekli si tú parádu, pripli si šabľu, narazili si čapicu – „byua na mňa jak ulétá!“ – a pred veľkým zrkadlom začali hore-dole mašírovať a vydávať nemecké povely. Keď naraz v zrkadle za sebou zbadali generála vo dverách, ako ich pozoruje.
„Stŕpeu sem hrúzú. Uš ťi je, Michale, amen. Pújdeš pred vojanský súd a gulka ťa nemine.“
Ale generál vykročil k nim, potľapkal ich po pleci a povedal: „Gut, Michal, gut!“, a veľmi sa smial. Ale starečkovi sa dobrota prejedla a pýtali sa na front. Generál im to všelijako vyhováral, že si nevie predstaviť, čo je vojna, hlad, špina, vši, zima, môžu ťa zabiť, ale u mňa sa ti nič nestane! Ale nedali si povedať. Tak aj odišli s veľkou skupinou na Ukrajinu. Dôjduc tam, nováčikovia boli vyhúkaní a hneď pri prvom útoku ich veľa padlo.
Po jednej bitke ostalo na bojisku veľa mŕtvych vojakov, koní a vyradenej bojovej techniky. „Pomáuy sem sa vyhrabau ze zákopu, zahlédau sem sa okouo, a tak jak otáto po kapličku (asi 250 m) trčau taký ošlahaný, nauomený strom, pri kerém byli nejakí vojáci a pár koňú. Lepší sem sa zahledzeu na jedného zúboženého, vyčerpaného a vychudnutého koňa s huavú zvjesenú až k zemi. Došlo mi ho velice lúto a naráz sa mi zazdauo, že to byu Bubín. Ale de by sa tady vzau v takéj dálce. Nedauo mi to. Popošeu sem blížej a zavouau sem: Bubinééé! Kúň zdviheu huavu a zaerdžau. (A tu sme všetci poslucháči, poznajúc príbeh, začali plakať.) Byu to on! Došeu sem aš k ňemu, objau sem ho kouem krku a on si položiu huavu na moje plece. A tak sem puakau, moheu sem sa usmrcit!“ Mali v torbe nejaké suché kôrky a tie mu dali. Tí vojaci boli delostrelci a povedali, že v tom rozbahnenom teréne aj dva kone nemohli delo vytiahnuť a Bubin to dokázal sám. Neskutočne ho chválili. V tom začali trúbiť alarm, tak museli utekať. Viacej sa s ním nestretli.
Bojoval s nimi aj jeden kamarát z Brodského. Bol taký vyplašený, bojazlivý. Pri jednom útoku mu povedali, aby sa len držal za nimi. Otočil sa a chceli mu čosi zakričať v tom hurhaji. On ležal za nimi s odstrelenou polkou hlavy. „Horko sem zapuakau a spomenul sem si na generálové prehováraňí!“
Raz niekde v tých bojoch zaostala poľná kuchyňa. Chlapci pojedli všetko, čo pri sebe mali a potom už nejedli nič. Nebolo čo. Bolo to na Vianoce. Všade bolo plno snehu. Nakoniec kuchyňa po troch dňoch dorazila a kuchári navarili takého mastného gulášu, sadlo na ňom stálo na dva prsty. Chlapi sa naň vrhli, ale druhému kamarátovi povedali stareček: „Štefane, daj si enem trochu, čreva máme prázdné, mohuo by nám to uškodzit. Neskúr to možeme dojest!“ Stareček boli vždy rozvážny a zodpovedný. Tak aj bolo. Veľa vojakov ochorelo, mali „laxirku“ (hnačku) a ktorýsi aj umrel. „Pukeu im žaúdek!“ – dodali stareček.
Najhoršie, vraj, boli útoky na bodáky – bajonet auf, vor vertz – dopredu! Obyčajne to bolo v noci.V tej tme to bolo niečo hrozné. Nevideli na seba a pichali sa navzájom, čo zistili až ráno. Niektorí naši kamaráti boli napichnutí na bodáky odzadu aj spredu. Bol pri tom strašný rev, plač, hrešenie, volanie o pomoc. Bola to hrôza! Vojaci behali dopredu, potom zasa cúvali dozadu, hore-dole. Stareček spadli do nejakej brázdy a ostali tam ležať, zašili sa. Hoci boli došliapaný, zachránili si život.
Po veľkých bitkách ostávali na bojisku aj tisíce zabitých. Obidve strany vyslali parlamentárov a vyhlásili prímerie, aby mohli pochovať mŕtvych. Hádzali ich do veľkých hrobov, Rusov, Slovákov, Nemcov, … všetkých dokopy. Keď ich pochovali, resp. zahrabali, zatrúbili koniec prímeria a znovu bol vyhlásený Sturm. Hodnostne postúpili na Zugsfűhrera (čatára). Dostali najlepších vojakov pod seba, ktorí chodili na patrolu, prieskum, nie do boja. Mali aj lepšiu stravu ako ostatní. Nemohli na výzvedy nosiť „mináž“. Priatelili sa s dôstojníkmi a chodili do dôstojníckej kantíny. Mali akýsi konflikt s vyšším dôstojníkom, ktorý niečo tvrdil, o čom nemal prehľad a stareček veci znalý mu protirečili. Dostali trest – vyviazanie za ruky vzadu a vytiahnuť. Iný dôstojník im poradil, aby sa pri zväzovaní trochu ukrčili a keď ich začnú vyťahovať, aby sa vyšponovali až na špičky nôh a pri tom stonali a mrčali, ako že ich to bolí. Tak sa aj stalo. Odviazali ich a bolo po treste. Stávalo sa, že pri prieskume boli tak blízko ruských zákopov, že počuli, ako sa Rusi medzi sebou rozprávajú.
Keď začali ustupovať, Rusi ich zahnali až na slovenskú stranu, niekde k Humennému. Rozložili sa na vŕšku a pod sebou v dolinke videli Rusov. Mali ich ako na dlani. Ani nebola nejaká streľba, sem-tam puklo z jednej i druhej strany. „Naráz sem pocítiu, jak by mja ňegdo uderiu po rici. Ňic mja neboleuo. Aš mi neco začauo técit do botú, kukeu sem sa a podemnú byuo plno krvi. Chyteu sem sa a zisciu sem, že mám odstrelenéj pú rici.“ Boli ťažko ranený, dostali horúčku, silnú infekciu a blúznili. Nič si z toho nepamätali. Prebrali sa, keď ich viezli do Košíc do špitála v svinských vagónoch. Ležali na hornej prični pri okienku. V Košiciach na štacióne dlho stáli. Vo vagónoch sa ozývalo stonanie, hrešenie, páchlo tam krvou a ranami. No hrôza! Cez to malé okienko zbadali na peróne také „dvje bjeličky“. Zavolali na nich. Dali im nejakú väčšiu bankovku, aby im išli do reštaurácie na stanici kúpiť borovičku. Kamaráti im povedali, že sa môžu s tými peniazmi rozlúčiť. Ale dievčatká dobehli naspäť s borovičkou aj s peniazmi, čo zostali. Veľmi ich to osviežilo, aj bolesť bola miernejšia. Krátko potom upadli znovu do bezvedomia, a čo sa udialo ďalej, kde, kedy ich vyložili, si nepamätali. Naraz sa prebrali po tom, čo spadlo na nich niečo ťažké. Ležali v nejakej veľkej hale. Ležalo tam plno mŕtvych, niektorí ešte dýchali. To, čo na nich spadlo, bola mŕtvola, ktorú sanitári doniesli na nosítkach a vysypali ju na starečka. Začali sa mrviť, mrčať a stonať. Sanitári sa nezľakli. Naložili ich na uvoľnené nosítka a zaniesli späť do nemocnice. Dlho sa liečili, aj vyliečili. Ale stareček sa znovu hrabali na front.
Moc toho však nenabojovali. Padli do zajatia, resp. sa vzdali. Dostali sa do zajatia pri meste Gomel. Vojaci mali vojny až po krk. Keď ich viedli cez dediny špinavých, hladných, oškubaných, prepásaných aj špagátmi, okná boli na domoch pozatĺkané, nikde ani živej duše, ako vymreté. Neskôr sa dozvedeli, že keď sa robila ohrada na tábor, povedali domácim, že tam prídu „Austrijáci“. Tí domáci si ich predstavovali ako nejaké obludy. Probovali im hlavu, uši, nos a prežehnávali sa. Potom sa jeden mužík pýtal: „A u vas rostut jabloka? Da? Rastut i grúši? Da? A solnce takóje u vas tóže svjetiť? Tóže?“ Boli z toho vyvalení a za každou odpoveďou sa križovali.
V zajatí museli aj niečo robiť. Okolití sedliaci si ich rozoberali na výpomoc. Mali nástup. Prišli ruskí dôstojníci a hľadali tesárov na stavbu mosta. Veľa sa ich prihlásilo, aj stareček. Ale ako na potvoru, ani jeden nebol tesár. Odviedli ich na určené miesto, kde bolo nachystané drevo. Starečkovi strčili do rúk plány, ale v živote nič také v rukách nedržali ani nevideli. Keďže boli veľmi bystrý, preštudovali si to a s Božou pomocou začali stavať. A ten most aj postavili! Čo Slováci nedokážu? Ušlo sa im veľkej chvály a potom mali aj nejaké privilégiá. Mali už potom z tábora voľný pohyb, ale boli viac hladní, ako najedení. A tak ženy – sedliačky, keď išli na roboty, stáli pri ceste a v náručí držali celé nohy buchiet a ako drevo to zajatcom rozdávali. U nás na Slovensku už bol hlad, ale Ukrajina ešte bola bohatá.
Skončila sa žatva. Robili u jedného sedliaka. Ten došiel do tábora aj s oficierom, že idú do bane. „Stŕpeu sem hrúzú, no Michale, fčíl budete robit v baňi jak otroci faraóna – krála a už sa odtát nedostanete a neuvidzíte svjetuo Boží!“
Ale sa veľmi potešili, keď ich namiesto do bane doviedli do parného kúpeľa. Prišli tam aj sedliakove dcéry, povyzliekali sa skoro donaha a šibali ich metličkami. To bola dobrá baňa. To sa im ľúbilo.
Domáci po dlhom trvaní vojny bývali v zemľankách spolu s dobytkom. Svine sa pásli v blízkom lese a keď gazdiná zabúchala na nejaký starý hrniec, vybiehali ku nej sa nažrať. Obilie pri žatve neviazali do snopov, ale kládli do stohov a podľa potreby postupne mlátili. Ale keď začala občianska vojna, doleteli červení a zase bieli a všetky tie stohy obilia popodpaľovali a pomaly aj tam nastával hlad.
Naposledy robili v Gomeli u lekárnika. Mal štokovec na námestí. Dole bola lekáreň a sklad, hore býval s rodinou. Stareček boli pekný, bystrý, úslužný, chápavý a mali veľmi pekné písmo, hoci vychodili len základnú školu. Od prác okolo domu sa vyšvihli až na pomocníka jednoduchších prác priamo v lekárni. Lekárnik si ich veľmi obľúbil. Nešanoval na nich. Mal jedinú dcéru, že šikovné dievča. Keď skončila vojna, starečka prehováral, aby sa nevracali domov. Že je tam bieda, hlad, na Piave zúri vojna, môžu ich tam poslať. Aby ostali uňho, že im dá svoju dcéru za ženu a budú sa mať dobre. Aj tej jeho dcére sa ľúbili. Ale kde, keď na nich čakala milá Bjetuška.
Všetko sa hrnulo domov. Rozlúčili sa, poďakovali, popakovali a chvátali na stanicu. Tam už bolo Božie dopustenie. Pristavené vlaky už boli preplnené vojakmi, vracajúcimi sa domov. Ani na streche, ani na schodkoch nebolo miesta. Tak sa vyhrabali na nárazník posledného vagóna a pripásali sa remeňom, aby keď zdriemnu, alebo by narazil vagón, nespadli. A tak za veľkého utrpenia a strachu šťastlivo prišli do Štúrova, kde ich stuhnutých a napoly zmrznutých museli odviazať a zložiť z nárazníka. V Štúrove sa tvoril batalión na taliansky front. Pripravovali sa tam aj nováčikovia. Keďže boli nižšia šarža, dostali na výcvik nováčikov. Učili ich narábať so zbraňou, nástupy, defilírku a pod. Na previerky prišli šarže, vyhlásili nástup, aby nováčikovia predviedli, čo sa naučili. Stareček dali svoju čatu nastúpiť, velili im, ale ani po opakovaní to stále nebolo dobré. Tak pred nich predstúpili a presne, názorne ukazovali, ako sa ten-ktorý cvik správne robí. Prítomný generál ostro všetko sledoval a vyhlásil: „Ten cugsfírer ostane tu, jak cvičitel!“ A to im tretí raz zachránilo život.
Po prepustení z armády na konci vojny nastúpili do Kútov na železnicu ako zapisovač vozňov. Na dôchodku boli vášnivým rybárom. Všetko, čo zažili počas prvej svetovej vojny, im hlbokoovplyvnilo celý život. Tých zážitkov a spomienok bolo nespočet.
Zomreli vo svojom dome dňa 1. 7. 1978 ako 86-ročný. Prišiel sa s nimi rozlúčiť posledný žijúci brat Ignác, s ktorým vyzerali ako dvojčatá. Ako plakal pri rakve, vyhlásil: „Bratre múj, aj v téj truhle si jak generál!“

Spomienky prerozprávala a spísala 72-ročná vnučka Eva Libušová a vnuk Vilo Andraščík, Brodské, 18. mája 2014

Plán výstav na rok 2014

0

Cesta do praveku
Výstava z paleontologických zbierok Západoslovenského múzea v Trnave
28.2. – 28.3.2014

Krása dreva
Drevorezby členov združenia Sporofa a moravských drevorezbárov
Vlastná výstava
4.4. – 30.4.

Domček, domček, kto v tebe býva?
Výstava prevzatá z vydavateľstva Buvik Bratislava
7.5. – 8.6.

AMFO 2014
Krajská súťažná prehliadka neprofesionálnej fotografickej tvorby v Trnavskom kraji
Výstava v spolupráci s TTSK – Záhorským osvetovým strediskom v Senici
12.6. – 6.7.

Cesty múz
Výstava keramiky Petra Polláka a malieb Vlasty Pelznerovej
Vlastná výstava
18.7. – 10.8.

Život s paletou
Výstava malieb Róberta Hačeka – pri príležitosti životného jubilea
Vlastná výstava
15.8. – 14.9.

Orbis Terrarum
Ekvádor, Galapágy, Uganda, Keňa
Eduard Timko a syn Samuel Timko, ako hosť s fotografiou spod hladiny Galapág.
Výstava reportážnych fotografií z ciest – Ekvádor, Amazonské pralesy a výstup na Cotopaxi (najvyššia aktívna sopka sveta 5897m), plavba po súostroví Galapágy, výprava za horskými gorilami v dažďových pralesoch na hraniciach Ugandy a Konga, národné parky, zvieratá, život v Keni a Masajovia.
Vlastná výstava
19.9. – 17.10.

Prvá svetová vojna a Záhorie
V spolupráci s MVSR, ŠA Bratislava, pracoviskom Skalica
Vlastná výstava
24.10. – 28.11.

Z najnovších prírastkov Záhorského múzea
Vlastná výstava
5.12.2014 – 30.1.2015

Mimo vlastných priestorov

Mystika Záhoria – výstava fotografií pri príležitosti prezentácie rovnomennej publikácie Prof. E. Fordinálovej
marec 2014 – Komunitné centrum Senica
Brodské
Borský Mikuláš
Skaličan – výstava k 60. výročiu založenia FS

Plán výstav na rok 2013

0

Mikulčicko-kopčiansky archeopark
Veľkomoravská archeologická pamiatka Mikulčice, Kopčany – na zoznam UNESCO
Výstava (panelová) prevzatá z Masarykovho múzea v Hodoníne
25.1.- 22.2.

Najmenší hrdinovia. Výstava Kolomana Lešša
Výstava prevzatá z BIBIANY – Medzinárodného domu umenia pre deti v Bratislave
8.2. – 29.3.

Minerály sveta
Výstava prevzatá z TTSK – Západoslovenského múzea v Trnave
1.3. – 29.3.

Ľudmila, Jozef Jelenákovci a Viktor Motus: Spomienky
vlastná výstava
5.4. – 3.5.

Včelárstvo v Pomoraví
Výstava v spolupráci s Liptovským múzeom Ružomberok, Slovenským zväzom včelárov, SZV – ZO Skalica, ZO ČSV Hodonín, ZO ČSV Strážnice, Včelárskou pasekou v Kráľovej pri Senci
10.5. – 9.6.

AMFO 2013
Krajská súťažná prehliadka neprofesionálnej fotografickej tvorby v Trnavskom kraji
Výstava v spolupráci s TTSK – Záhorským osvetovým strediskom Senica
13.6. (štvrtok) – 7.7.

Generačná sonda
(Bača, Dulanský, Hološka, Barinka, Grečner a ď.)
Výstava v spolupráci s TTSK – Záhorskou galériou Jána Mudrocha v Senici
12.7. – 11.8.

Hana Veselá, Miroslav Kinder: Prierez tvorbou
členovia Umeleckej besedy Slovenska
vlastná výstava
16.8. – 15.9.

STRAPOŠKOVE FARBIČKY
výstava ilustrácií Aleny Wagnerovej
vlastná výstava
20.9. – 18.10.

Podoby viery
Fotografie chrámov a miest Pavla Popelku.
Výstava prevzatá z Múzea Jána Ámosa Komenského v Uherskom Brode, k 1150. výročiu príchodu sv. Cyrila a Metoda a Mesiacu českej a slovenskej kultúrnej vzájomnosti
25.10. – 29.11.

Betlehemský príbeh
Vlastná výstava
6.12.2013 – 30.1.2014

Mimo vlastných výstavných priestorov

Daniel Gabriel Lichard 1812 – 1882
Výstava k výročiu narodenia a úmrtia D. G. Licharda
Záhorská knižnica Senica
január – jún 2013

Mystika Záhoria
Výstava fotografií pri príležitosti uvedenia rovnomennej publikácie Prof. E. Fordinálovej
15. 10. – 29. 11. 2013

Plán výstav na rok 2012

0

Čarovný svet ilustrácie a animácie
Výstava prevzatá z Bibiany – Medzinárodného domu umenia pre deti Bratislava
do 27. januára 2012

Stredoveká kuchyňa v archeologických nálezoch
Výstava prevzatá zo SNM – Archeologického múzea Bratislava
3. február – 2. marec 2012

Bolo u nás more
Výstava prevzatá z TTSK – Západoslovenského múzea v Trnave
9. marec – 6. apríl 2012

Tomáš Hulík: Život bobra
Výstava v spolupráci so SNM – Prírodovedným múzeom Bratislava
13. apríl – 11. máj 2012

Etnograf Antonín Václavík
Výstava prevzatá zo SNM – Múzea kultúry Chorvátov na Slovensku Bratislava
18. máj – 8. jún 2012

Etudy z dreva XIII. Drevené úžitkové predmety a šperky
Výstava prevzatá z Lesníckeho a drevárskeho múzea vo Zvolene
18. máj – 8. jún 2012

AMFO 2012
Krajská súťažná prehliadka neprofesionálnej fotografickej tvorby v Trnavskom kraji
Výstava v spolupráci s TTSK – Záhorským osvetovým strediskom Senica
14. jún – 8. júl 2012

Milan Flajžík: Neúplná bilancia
Výstava v spolupráci s TTSK – Záhorskou galériou v Senici
12. júl – 15. september 2012

Miroslav Korčák: Keramika – Štefan Orth: Krajina (maľba)
vlastná výstava
21. september – 19. október 2012

Eva Milotová: Tkané návěje
vlastná výstava
26. október – 16. november 2012

Betlehemy z kostolov na Záhorí
vlastná výstava
23. november – 20. december 2012

V cudzích výstavných priestoroch

Daniel Gabriel Lichard 1812 – 1882
Výstava k výročiu narodenia a úmrtia D. G. Licharda
Dom kultúry v Skalici
30. apríla 2012

Daniel Gabriel Lichard 1812 – 1882
Výstava k výročiu narodenia a úmrtia D. G. Licharda
Evanjelický kostol v Skalici
19. mája – 21. septembra 2012

Plán výstav na rok 2011

0

Spoločenský život vo svetle dobových pozvánok a plagátov
Výstava v spolupráci so ŠA Bratislava, pobočka Skalica
január – 11. február

Zabudnutí svedkovia histórie
Výstava fotografií spojená s prezentáciou filmu, v spolupráci so Záhorským osvetovým strediskom
17. február – 18. marec

Vinohrady, vinohrady…
Výstava realizovaná v spolupráci so Vinohradníckym spolkom Skalica a Českým zahrádkářskym svazem Strážnice, Petrov, Sudoměřice.
15. apríl – 12. jún

AMFO 2011
Súťažná prehliadka neprofesionálnej fotografickej tvorby Trnavského kraja
Výstava v spolupráci so Záhorským osvetovým strediskom v Senici
16. jún – 10. júl

Vlado Droppa – Malá retrospektíva 09 – 11
Výstava obrazov
13. júl – 19. august

Edita Balážová – Keramika
Výstava v spolupráci so Záhorskou galériou v Senici
26. august – 7. október

Pavel Popelka – Lidé Moravy
Výstava fotografií v spolupráci s Múzeom Jána Amosa Komenského v Uherskom Brode
14. október – 25. november

Čarovný svet ilustrácií a animácií
Výstava prevzatá z Medzinárodného domu umenia pre deti BIBIANA
2. december 2011 – 27. januára 2012

V cudzích výstavných priestoroch

Výstava venovaná 170. výročiu založenia Slovenského divadla nitrianskeho v Sobotišti
Dom kultúry Sobotište

Výstava venovaná 170. výročiu založenia Slovenského divadla nitrianskeho v Sobotišti
Záhorská knižnica Senica

Vinohrady, vinohrady…
Záhorská knižnica Senica

Plán výstav na rok 2010

0

Vladimír Groš – Z Moravy a okolí.
Výstava keramickej plastiky
Do 26. februára 2010

V. stretnutie umelcov Záhoria
Výstava v spolupráci so Záhorskou galériou Senica, ku 25. výročia založenia Záhorskej galérie
5. marec – 2. apríl 2010

Heřman Landsfeld – zberateľ a keramikár
Výstava k 110. výročiu narodenia prevzatá zo Západoslovenského múzea v Trnave
8. apríl – 2. máj 2010

Maliarska avantgarda Slovenska v zbierkach skalického rodáka
Výstava zo súkromnej zbierky
7. máj – 30. máj

Zvuky starých časov
Výstava zo súkromnej zbierky
1. jún – 20. jún

Krajská prehliadka amatérskej fotografie – AMFO 2010
Výstava v spolupráci zo Záhorským osvetovým strediskom v Senici
24. jún – 18. júl

Dušan Grečner – Knižné ilustrácie, výber z tvorby
23. júl – 22. august

Záhorské múzeum 1995 – 2010
Výstava k 105. výročiu založenia múzea
3. september – 22. október

Obrazy. Umelci Kostariky
29. október – 3. december

Spoločenský život v Skalici vo svetle pozvánok a plagátov zo zbierky ŠA Bratislava, pobočka Skalica
10. december 2010 – koniec januára 2011

V cudzích výstavných priestoroch

20 Jahre danach…Moravský Svätý Ján – Hohenau an der March 1989 – 2009
Museum Hohenau an der March
4. december 2009 – 31. január 2010

Ján Hollý 1785 – 1849
panelová výstava pri príležitosti 225. výročia narodenia
dom kultúry Borský Mikuláš
27. marec – 28. marec
Záhorská knižnica Senica
6. apríl – 16. apríl

Ľudový odev TTSK – kolektívna výstava
putovná výstava po múzeách TTSK
do konca roka 2010

Plán výstav na rok 2009

0

Vladimír Morávek: Rezbárske dielo Čo je človek?
Vlastná výstava – k jubileu autora
12. december 2008 – 20. február 2009

Magická osmička v dejinách Slovenska
Výstava v spolupráci s Historickým múzeom SNM
4. marec – 31. marec 2009

Alexander Jiroušek: Z Afriky
Výstava fotografií
3. apríl – 30. apríl

Patchwork
Výstava v spolupráci s Múzeom v Hohenau an der March
7. máj – 6. jún

AMFO Súťažná prehliadka neprofesionálnej fotografickej tvorby Trnavského samosprávneho kraja
V spolupráci so Záhorským osvetovým strediskom Senica
12. jún – 12. júl

Mária Kráľovičová
Výstava v spolupráci s Divadelným ústavom v Bratislave
17. júl – 9. august

Ivan Schurmann – Vladimír Droppa: Výber z diela
14. august – 6. september

Eduard Timko: Fotografie
10.(11.) september – 9. október

Kroje Trnavského kraja
V spolupráci s múzeami v zriaďovateľskej pôsobnosti TTSK a Múzeom v Hohenau an der March
16. október – 4. december

Vladimír Groš: Z Moravy a okolí. Výstava keramickej plastiky.
11. december – koniec januára 2010

Výstavy v cudzích výstavných priestoroch

Vladimír Morávek: Rezbárske dielo Čo je človek?
Výstavná sieň ÚĽUV Bratislava
26. február – koniec marca

Kytica pre Weinviertel. Kroje Trnavského kraja
Výstava v spolupráci s múzeami TTSK a Múzeom v Hohenau an der March
Museum Hohenau an der March
29. máj – 26. júl 2009

20 rokov po…/ 20 Jahren danach…
Moravský Svätý Ján – Hohenau an der March 1989-2009
v spolupráci s Múzeom Hohenau an der March a obcami Moravský Svätý Ján a Hohenau an der March
Kultúrny dom Moravský Svätý Ján
17. november – 1. december 2009

20 Jahren danach… / 20 rokov po…
Moravský Svätý Ján – Hohenau an der March 1989-2009
v spolupráci s Múzeom Hohenau an der March a obcami Moravský Svätý Ján a Hohenau an der March
Museum Hohenau an der March
4. december 2009 – 30. január 2010

Agrokomplex Nitra – Regióny Slovenska
Nitra – účasť v stánku TTSK so spoločnou expozíciou múzeí TTSK: Ľudový odev TTSK na 7. výstave vidieckeho cestovného ruchu
august 2009

Plán výstav na rok 2008

0

Marta Filová: Drôtený šperk
6. december 2007 – 31. január 2008

Vydavateľstvo Lúč – prezentácia edičnej činnosti
6. december 2007 – 31. január 2008

Oldrich Majda: Plastiky a maľby
14. marec – 11. apríl 2008

Móda našich babičiek
zo zbierok Záhorského múzea v Skalici
18. apríl – 1. jún 2008

AMFO 2008 – 12. ročník súťažnej výstavy neprofesionálnej fotografickej tvorby Trnavského kraja
v spolupráci so Záhorským osvetovým strediskom v Senici
6. jún – 6. júl 2008

Pavol Fürstenzeller: Bona fide
25. júl – 7. september 2008

Hana Veselá: Maľba, plastika, reliéfy
18. september – 19. október 2008

Viktor Holečko: Maľby
24. október – 7. december 2008

Vladimír Morávek: „Čo je človek?“
12. december 2008 – 20. február 2009

V cudzích výstavných priestoroch

Kroje Záhoria a Normandie
malá sála Domu kultúry Skalica
18. september – 30. september 2008

Agrokomplex Nitra 2008
výstavisko – pavilón Regióny, stánok TTSK a múzeí VZP TTSK,
21. august – 25. august 2008

Móda našich babičiek
zo zbierok Záhorského múzea v Skalici
Mestské kultúrne centrum Malacky
2. júl – 31. august 2008

Výtvarná tvorba v Skalici – 30 rokov Klubu výtvarníkov v Skalici
Museum Hohenau an der March
30. august – 12. október 2008

Súčasná drevorezba na Záhorí
Vlastivědné muzeum Slaný, pobočka Třebíz, ČR

Skalica 1918 – Štefan Janšák
prísalie Domu kultúry Skalica
6. november 2008