streda, 24 apríla, 2024
Úvod Autori Príspevky od Záhorské múzeum

Záhorské múzeum

774 PRÍSPEVKOV 0 KOMENTÁRE

DOLEŽAL, Pavel (20. 1. 1700 Skalica – 29. 11. 1778 Vyšná Boca)

0

Štúdium: Gymnázium v Rábe, teológia na univerzite vo Wittenbergu

Pôsobenie: Učiteľ v Lužici (1738), kazateľ v Necpaloch (1746), farár vo Vyšnej Boci (od roku 1760)

Jazykovedec, básnik, učiteľ. Napísal dielo Grammatica Slavico–Bohemica (1746), v ktorom sa venuje jazykovým normám biblickej češtiny a slovakizovanej češtiny. Ďalej napísal veršovanú Bibliu (1745), duchovné piesne a diela Sama učící abeceda (1756), Donatus (1746), Elementa linguea Slavo-Bohemicae (1752), Vocabula symphona novo modo tyrunculorum captui accomodata (1760), Považování ohavného hříchu zlořečení (1776). Prispel tiež do Evanjelického Funebrálu (spevník pohrebných piesní) Pavla Jakobeiho.

Literatúra: BUCHTA, J., SLOBODA, J., VIESTOVÁ, Z. et al. Skalica v minulosti a dnes. Bratislava : Obzor, 1968. s. 323; Komenského slovník naučný. Praha, 1937, s. 414; Slovenský biografický slovník I. Martin : Matica slovenská, 1986. s. 489.

DÚBRAVSKÝ, Ferdinand (8. 9. 1850 Borský Svätý Jur – 19. 6. 1926 Modra)

0
Dúbravský Ferdinand

Štúdium: Gymnázium v Strážnici a v Skalici (1862 – 1866)

Pôsobenie: Redaktor časopisov Stráž na Sione (od r. 1904), Ľudových novín (od r. 1907), ich prílohy pre deti Priateľ dietok (1906 – 1908), Novín mládeže (1914), slovenského misijného kalendára Posol sv. Gabriela v Mödlingu pri Viedni, administrátor v Skalici (od r. 1918), redaktor časopisu Sloboda (1920 – 1921) a Obzor (1923)

Redaktor, učiteľ, spisovateľ. Prispieval do viacerých slovenských a moravských periodík, knižne vydal vyše 40 titulov. Písal poviedky, humoresky, rozprávky, verše, divadelné hry pre deti.

Literatúra: Slovenský biografický slovník I. Martin : Matica slovenská, 1986. s. 514.

ĎURGALA, Martin (10. 11. 1783 Podbranč – 8. 1. 1856 Trnava)

0

Pôsobenie: Učiteľ v Bratislave, Skalici (od r. 1809) a Trnave (od r. 1822)

Kultúrny pracovník, učiteľ. Podporoval a rozširoval slovenskú tlač, v Skalici v roku 1816 založil knižnicu evanjelickej školy, v Trnave obraňoval práva Slovákov proti Nemcom. Vydal učebnicu nemčiny a príručku maďarčiny, kalendár na rok 1824, preklad Glatzovho životopisu Martina Luthera z nemčiny, v rukopise sa zachovala pripravovaná literárna encyklopédia. Svoje knihy vydával v bibličtine, ktorú spolu s Jánom Kollárom bránil i v jazykových sporoch s prívržencami spisovnej slovenčiny.

Literatúra: Slovenský biografický slovník I. Martin : Matica slovenská, 1986. s. 527.

ĎUROVIČ, Ján, ThDr. (30. 8. 1894 Lehota nad Rimavicou – 26. 11. 1955 Skalica)

0
Ďurovič Ján, ThDr.

Štúdium: Gymnázium v Rimavskej Sobote (1906 – 1914), evanjelická teológia v Prešove (1914 – 1918), Berlíne, Lipsku a v Prahe

Pôsobenie: Kaplán v Martine (1919) a v Hybiach, kňaz vo Važci (1921 – 1925), a v Skalici (1925 – 1955), profesor cirkevných dejín a literatúry na evanjelickej bohosloveckej fakulte v Bratislave (od r. 1938)

Teológ, univerzitný profesor, kronikár mesta Skalica. Venoval sa dejinám mesta, najmä postave Daniela Licharda, ale aj iným historickým postavám (Juraj Tranovský, Ján Chalupka, Samo Chalupka). Študoval cirkevné dejiny a hymnológiu, prispieval svojimi článkami do kultúrnych a beletristických časopisov (Nový rod, Slovenské pomedzie, Slovenské pohľady, Prúdy, Cirkevné listy, Stráž na Sione a ďalšie), bol hlavným redaktorom revue Theologica evangelica (1948 – 1951). Založil Moravskoslovenskú spoločnosť (1935), ktorá združovala regionalistov zo skalického, hodonínskeho a strážnického okresu a od roku 1936 vydávala časopis Moravskoslovenské pomedzie. Inicioval vznik spoločnej organizácie slovenských a českých evanjelických duchovných a únie protestantských cirkví v Československu.

Literatúra: ĎUROVIČ, Ľ. O mojom otcovi Jánovi Ďurovičovi. In Tvorba T, 1997, č. 4, s. 34-37.; Slovenský biografický slovník I. Martin : Matica slovenská, 1986. s. 530; BUCHTA, J., SLOBODA, J., VIESTOVÁ, Z. et al. Skalica v minulosti a dnes. Bratislava : Obzor, 1968. s. 323-324.

CLEMENTIS, Vladimír, JUDr. (20. 9. 1902 Tisovec – 3. 12. 1952 Praha)

0
Clementis Vladimír, JUDr.

Štúdium: Gymnázium v Skalici (1913 – 1921), právo na Karlovej univerzite v Prahe (1921 – 1925)

Pôsobenie: Advokátsky praktikant v Lučenci (1925 – 1926), pracovník súdu (1926), advokátsky koncipient v Bratislave (1926 – 1930), koncipient u Dr. I. Sekaninu (1931), samostatný advokát v Bratislave (1931 – 1938), štátny tajomník (1945 – 1948), minister zahraničných vecí ČSR (1948 – 1950), pracovník Štátnej banky československej (1950 – 1951)

Politik, publicista, spoluzakladateľ skupiny ľavicovo orientovaných slovenských intelektuálov DAV (1922) a redaktor rovnomenného časopisu (1926 – 1937), funkcionár KSČ (od r. 1927). Vo svojej publicistickej tvorbe sa venoval najmä všeslovanskej otázke a vzťahu Slovákov a Maďarov. Po návrate z exilu vo Francúzsku a Veľkej Británii (1939 – 1945) bol po predošlom prepustení zo strany z dôvodu kritiky sovietskej politiky opäť do KSČ prijatý a zastával niekoľko funkcií, medzi nimi i funkciu ministra zahraničných vecí. V roku 1950 bol však na zasadnutí ÚV KSČ nespravodlivo obvinený, odsúdený a o dva roky popravený. V roku 1963 ho KSČ rehabilitovala.

Literatúra: ČIERNY, J. Vladimír Clementis – diplomat. Bratislava : Literárne informačné centrum, 1991; HOLOTÍKOVÁ, Z., PLEVZA, V. Vladimír Clementis. Bratislava : Vydavateľstvo politickej literatúry, 1968; ROSENBAUM, K. et al. DAV. Spomienky a štúdie. Bratislava : Vydavateľstvo SAV, 1965; Slovenský biografický slovník I. Martin : Matica slovenská, 1986. s. 375-377.

COBORI, Karol (31. 12. 1865 Holíč – 4. 9. 1954 Bratislava)

0
Cobori Karol

Štúdium: Gymnázium v Skalici

Pôsobenie: Účtovník, hlavný notár a mešťanosta v Skalici, mešťanosta v Nitre (1919 – 1928)

Hudobník, starosta Skalice a Nitry. Bol predsedom Krajinského zväzu miest a obcí Slovenska, Mestskej sporiteľne a Mestskej vodárne v Nitre. V Skalici pôsobil ako primarius, v Nitre bol dirigentom orchestra Občianskej besedy a hudobno-speváckeho krúžku a podieľal sa na založení Mestskej hudobnej školy.

Literatúra: BAČA, R., MICHALOVIČ, P. Posledný skalický uhorský „pudmistr“ Karol Cobori. In Záhorie, 2009, roč. XVIII., č. 5, s. 9-10.

CUBÍNEK, Emanuel Jozef (14. 5. 1913 Oravská Polhora – 30. 12. 1965 Svätý Jur)

0
Cubínek Jozef Emanuel

Štúdium: Gymnázium v Trstenej a v Skalici, formácia vo františkánskej reholi v kláštoroch v Trnave, Malackách a Skalici, teológia v Bratislave, Žiline a Záhrebe

Pôsobenie: Profesor náboženstva a latinčiny na gymnáziu v Skalici (1939 – 1946), profesor na františkánskom gymnáziu v Malackách (1946 – 1950), farár v Skalici (1951 – 1960) a vo Svätom Jure (1960 – 1965)

Kazateľ, náboženský spisovateľ, básnik a prekladateľ. Básne, novely, meditácie a články uverejňoval v časopisoch Kultúra, Plameň, Katolícke noviny, Františkánsky obzor a ďalších. Preložil šestnásť diel chorvátskej a talianskej literatúry (napr. G. Papini: Hotový človek, A. Manzoni: Snúbenci, N. Salvanesci: Pastier na výšinách a ďalšie). Písal kroniku skalického františkánskeho kláštora a mesta Skalica.

Literatúra: GAJDOŠ, V. J. Slovenskí františkáni. Galt, Ont., 1976; PAŠTEKA, J. et al. Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Bratislava : Lúč, 2000. s. 186-187.

CZINÁR, Móric Pavol (30. 11. 1787 Skalica – 10. 2. 1875 Pannonhalm)

0

Štúdium: Skalica, Ráb, rímskokatolícka teológia

Pôsobenie: Profesor v Pannonhalme, riaditeľ gymnázia v Rábe a v Bratislave, vedúci knihovník a archivár v Pannonhalme

Historik, člen maďarskej akadémie. Za svoju vedeckú činnosť v archíve v Pannonhalme bol vyznamenaný cisárskym dekrétom. Usporiadal desaťtisíce zväzkov kníh a listín, skúmal listiny, ktoré sa týkali slovenského ľudu a územia. Vydal Fuxhoferovu Monasterologiu (1858 – 1860), písal poéziu a zostavil historické dielo Index alphabeticus codicis diplomatici Hungariae.

Literatúra: BOKESOVÁ, M., BUCHTA, J. et al. Skalica : Mestský úrad, 1992. s. 139.

ČAMBALA, Ludvík (6. 10. 1923 Skalica – 24. 10. 2008 Brno)

0
Čambala Ludvík (foto J. Břečka)

Štúdium: Odborná stredná škola

Pôsobenie: Člen československej zahraničnej armády (1940 – 1945), telegrafista civilnej leteckej prevádzky, letecký dispečer a inštruktor v Brne (1955 – 1981)

Poručík, účastník bojov druhej svetovej vojny. V roku 1940 emigroval a vstúpil do francúzskej cudzineckej légie. Po ústupe Francúzska sa dostal do Anglicka a po výcviku sa zúčastnil vylodenia vo Francúzsku a bojov o Dunkerque. Získal Československý vojnový kríž 1939, Československú medailu Za chrabrosť pred nepriateľom, Československú medailu Za zásluhy II. stupňa, Československú vojenskú pamätnú medailu so štítkami F-VB aj francúzske a britské vyznamenanie.

Literatúra: ČAMBALA, L. Moje druhá světová válka. Brno : Moravské zemské muzeum, 2008.

ČÁRSKY, Jozef (9. 5. 1886 Gbely – 11. 3. 1962 Košice)

0
Čársky Jozef

Štúdium: Gymnázium v Skalici, Bratislave a Ostrihome, rímskokatolícka teológia vo Viedni a Ostrihome

Pôsobenie: Kaplán v Monoku (1909), kaplán pre nemecky a slovensky hovoriacich veriacich, profesor náboženstva na Vyššej dievčenskej škole a učiteľ slovenského jazyka na Vysokej škole bohosloveckej v Košiciach (1911 – 1914), farár v Širokom (1915 – 1923), riaditeľ Katolíckeho stredoškolského konviktu a profesor morálky a pastorálky na Vysokej škole bohosloveckej v Košiciach (1923), titulárny biskup thagorský a apoštolský biskup rožňavský (1925), košický administrátor (1925 – 1938), administrátor slovenských častí košickej, rožňavskej a satumarskej diecézy so sídlom v Prešove (1938 – 1945), košický biskup (1946)

Biskup, predseda Spolku sv. Vojtecha (1940 – 1950), aktívny v náboženskej, výchovnej a kultúrnej oblasti.

Literatúra: PAŠTEKA, J. et al. Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Bratislava : Lúč, 2000. s. 200-201; Slovenský biografický slovník I. Martin : Matica slovenská, 1986. s. 407.

ČÁRSKY, Konštantín, MUDr. (4. 4. 1889 Gbely – 23. 5. 1987 Gbely)

0
Čársky Konštantín, MUDr.

Štúdium: Gymnázium v Nitre, Skalici a Trnave, medicína na Karlovej univerzite v Prahe a Univerzite Komenského v Bratislave (1921 – 1924)

Pôsobenie: Ústav patologickej anatómie LF UK (1924), Chirurgická klinika profesora Kostlivého (1925 – 1970)

Lekár, vysokoškolský pedagóg. Bol prednostom I. chirurgickej kliniky v Bratislave, predsedom Česko-slovenskej chirurgickej spoločnosti, pedagógom na Lekárskej fakulte Univerzity Komenského. Venoval sa septickej, endokrinnej a plastickej chirurgii. Napísal knihu pamätí Chirurg spomína (1987).

Literatúra: Konštantín Čársky. Dostupné na: ˂ http://www.osobnosti.sk/index.php?os=zivotopis&ID=59528˃; Konštantín Čársky. Dostupné na: ˂ http://sk.wikipedia.org/wiki/Kon%C5%A1tant%C3%ADn_%C4%8C%C3%A1rsky˃.

ČÁRSKY, Štefan (13. 12. 1870 Gbely – 24. 4. 1953 Ostrihom)

0
Čársky Štefan, ThDr.

Štúdium: Gymnázium v Skalici, teológia v Ostrihome (do r. 1893)

Pôsobenie: Vicerektor v Jeruzaleme (1895), rektor Rakúsko-uhorského pútnického domu v Jeruzaleme (1895 – 1897), kaplán Farnosti sv. Alžbety v Budapešti (1902), notár a sekretár arcibiskupskej kancelárie v Ostrihome, rektor Pázmaňovho kolégia vo Viedni (1915 – 1928), od r. 1929 opäť v Ostrihome

Kanonik, pedagóg. Podporoval slovenský národný život, na Pázmaneum prijímal klerikov vylúčených zo štúdií v Uhorsku za panslavizmus. Napísal monografiu Rigiditas ecclesiae (Nepružnosť Cirkvi).

Literatúra: FORDINÁLOVÁ, E. Osobný spovedník poslednej cisárovnej. In Záhorie, 2006, roč. XII., č. 6, s. 12-15.; PAŠTEKA, J. et al. Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Bratislava : Lúč, 2000. s. 201-202.