piatok, 19 apríla, 2024
Úvod Autori Príspevky od Záhorské múzeum

Záhorské múzeum

773 PRÍSPEVKOV 0 KOMENTÁRE

GULIK, Jozef (8. 2. 1735 Senica – 8. 1. 1814 Bratislava)

0

Štúdium: Filozofia, teológia

Pôsobenie: Profesor morálky na univerzite v Trnave, farár v Skalici (1775 – 1802), riaditeľ gymnázia v Skalici (1778), bratislavský kanonik (od roku 1802)

Katolícky kňaz. Inicioval výmenu oltára v skalickom farskom chráme.

  • Literatúra: KOŠÍK, Ľ. Výročia významných udalostí a osobností minulosti Skalice v roku 1999. Skalica, 1999, s. 24.

GVADÁNI (Gvadányi), Jozef (16. 10. 1725 Rudabánya – 21. 12. 1801 Skalica)

0
Gvadányi Jozef

Štúdium: Gymnázium v Jágri, univerzitné štúdium v Trnave

Pôsobenie: Dôstojník (1743 – 1783), generál jazdy v Skalici (1783 – 1801)

Maďarský generál, literát. V roku 1785 sa usadil v Skalici, kde začal svoju literárnu činnosť. Písal žartovné príbehy (Pešťanské kúpanie, 1787), satiry (Myšlienky o terajšej tureckej vojne) a básne, napísal aj veršovaný román Cesta dedinského notára do Budína a epos Príbehy Pavla Rontóa a grófa Mórica Beňovského. V jeho kúrii v súčasnosti sídli Mestská knižnica.

Literatúra: BUCHTA, F. Skalica a Záhorie. Skalica : Formát, 2008. s. 53-58; Slovenský biografický slovník II. Martin : Matica slovenská, 1987. s. 247; WLACHOVSKÝ, K. A propos József Gvadányi dnes. In Záhorie, 2005, roč. XIV., č. 3, s. 15-20.

FOLTÍN, Rajmund Michal (22. 10. 1833 Skalica – 27. 10. 1898 Žilina)

0

Štúdium: Formácia vo františkánskej reholi, filozofia v Hlohovci, teológia

Pôsobenie: Pedagóg na františkánskych gymnáziách v Bardejove a v Žiline, gvardián

Pedagóg, básnik. Zostavil zbierku latinských príležitostných básní (1857), slovenské a maďarské básne sa nezachovali. Zbierka sa považuje za dôkaz vyspelosti humanistického vzdelávania na vtedajších františkánskych gymnáziách.

Literatúra: GAJDOŠ, V. J. Františkáni v slovenskej literatúre. Cleveland, 1979; PAŠTEKA, J. et al. Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Bratislava : Lúč, 2000. s. 349.

FRIEDL, Regalát (25. 7. 1804 Skalica – 16. 9. 1868 Skalica)

0

Štúdium: Formácia vo františkánskej reholi, teológia v Hlohovci a v Skalici (1828 – 1832)

Pôsobenie: Katechéta v Skalici (do r. 1834), profesor humanitných tried gymnázia v Kremnici (1834 – 1836, 1840 – 1843, 1851 – 1853), Žiline (1836 – 1840), Prešove (1843 – 1850) a Skalici (1854 – 1868)

Pedagóg, básnik. Zbieral ľudové a žartovné piesne a verše, ktoré sa zachovali v dvoch rukopisných zborníkoch. V prvom zborníku sa nachádzajú verše, piesne, gratulácie, latinské príležitostné básne a slovenské básne. Druhý zborník s názvom Písne kratochvilné od F. R. F. na svetlo vydané (1854) obsahuje slovenské a maďarské piesne s ľúbostnou tematikou.

Literatúra: MINÁRIK, J. Piesne a verše pre múdrych a bláznov. Bratislava : Tatran, 1969; PAŠTEKA, J. et al. Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Bratislava : Lúč, 2000. s. 363-364.

ERNYEY (Ernyei), Ambróz (19. storočie)

0

Pôsobenie: Riaditeľ gymnázia v Skalici (1845 – 1850), predstavený františkánskeho kláštora v Skalici a provinciál salvatoriánskej provincie, cenzor Lichardovej Domovej pokladniceSlovenských pohľadov

Literatúra: Významné osobnosti mesta Skalica. Dostupné na: ˂http://www.skalica.sk/sk/mesto/2012-04-11-06-48-44/osobnosti-mesta˃.

DAMBORÁK, Florián (7. 3. 1915 Gbely – 17. 1. 1978 Skalica)

0
Damborák Florián

Štúdium: Gymnázium v Skalici a v Trnave, Filozofická fakulta Univerzity Komenského

Regionálny historik, učiteľ, riaditeľ Záhorského múzea. Zaoberal sa dejinami Skalice, Holíča a okolitých obcí, spolupracoval pri zostavení publikácie 300 rokov skalického gymnázia, zaslúžil sa o vydávanie Zborníka Záhorského múzea. Prednáškami, publikovaním a organizovaním výstav záujem verejnosti o históriu Skalice.

Literatúra: PETROVIČ, V. Florián Damborák. In Záhorie, 1995, roč. IV., č. 2, s. 16-17.

DAMBORSKÝ, Ján (12. 8. 1880 Kopčany – 19. 6. 1932 Nitra)

0
Damborský Ján

Štúdium: Gymnázium v Skalici, Bratislave a Ostrihome, teológia vo Viedni a v Ostrihome

Pôsobenie: Katechéta v Budapešti (1904 – 1905), kaplán v Štiavnických Baniach, Topoľčanoch a v Petrovej Vsi, župný archivár a profesor (1918 – 1928), profesor gymnázia v Nitre (od roku 1928)

Jazykovedec, archivár, stredoškolský profesor. Prispieval do časopisov PokrokĽudové noviny, Katolícke noviny, Slovenský denník, bol redaktorom Nitrianskych novín (1923 – 1928). Venoval sa filológii, vydal Slovenskú mluvnicu, bol členom Jazykovedného výboru Matice slovenskej, pravopisnej komisie Jazykového odboru Učenej spoločnosti Šafárikovej, výboru Spolku sv. Vojtecha a ďalších inštitúcií.

Literatúra: Slovenský biografický slovník I. Martin : Matica slovenská, 1986. s. 440.

DANIELIK, Jozef (21. 3. 1881 Skalica – 9. 12. 1938 Banská Bystrica)

0

Štúdium: Formácia v Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul (od r. 1898)

Pôsobenie: Predstavený domu v maďarskej Piliscsabe (1912), člen provinciálnej rady maďarskej viceprovincie (1919), predstavený Misijnej spoločnosti v Československu a riaditeľ Dcér kresťanskej lásky (od r. 1921), špirituál v diecéznom seminári v Trnave, pôsobenie v kláštore v Ladcoch (od r. 1924)

Rehoľník, predstavený Misijnej spoločnosti sv. Vincenta de Paul. Zaslúžil sa o vybudovanie kláštora v Ladcoch, v Banskej Bystrici založil apoštolskú školu, pracoval na vytvorení novej provincie. Organizoval duchovné cvičenia, ľudové misie, venoval sa mládeži.

Literatúra: Misijná spoločnosť sv. Vincenta de Paul – lazaristi. Dostupné na: ˂http://jsla.szm.com/rehole/lazar.htm˃; Misijná spoločnosť sv. Vincenta de Paul na Slovensku. Dostupné na: ˂http://www.alfa-studio.sk/lazaristi/historia/index_historia.htm˃.

DILONG, Rudolf (1. 8. 1905 Trstená – 7. 4. 1987 Pittsburgh)

0
Dilong Rudolf

Štúdium: Gymnázium v Trstenej a v Trnave (1916 – 1924), františkánska formácia v Trnave, rímskokatolícka teológia v Žiline a v Bratislave

Pôsobenie: Františkánske kláštory v Kremnici, Hlohovci, Malackách, Žiline, Trnave a Skalici, kláštor sv. Antona v Ríme (1945 – 1947), kňaz slovenských emigrantov vo františkánskom kláštore v Buenos Aires (od r. 1947), kláštor poľských františkánov Pablo P. Odesta, kláštor v Pittsburghu

Básnik, dramatik, publicista. Bol predstaviteľom slovenskej katolíckej moderny. Zostavoval zborníky, spoluzakladal a redigoval literárne časopisy Postup (1934 – 1936), Nové slovo 1939 – 1940), prispieval do časopisov Prameň, Kultúra, Elán, Slovenské pohľady, Smer a ďalších. Vydal viac ako sto kníh, najmä zbierky básní (Budúci ľudia, 1932; Helena nosí ľaliu, 1935; Mladý svadobník, 1936; Ja, svätý František, 1938; Honolulu, pieseň labute, 1939; Zakliata mladosť, 1943 a ďalšie), ale aj drámy (S úsmevom Vianoc, 1935; Gorazd, 1963; Valin, 1940). V Argentíne vydával mesačník Slovenské zvesti (1947 – 1948), časopis Mladosť (1949 – 1951).

Literatúra: KAMENČÍK, Marián: Z Hlohovca do Honolulu a späť. Rudolf Dilong a hlohovská literárna avantgarda. Hlohovec : Občianske združenie Ex libris ad personam, 2019; PAŠTEKA, J. et al. Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Bratislava : Lúč, 2000. s. 242-244; RYDLO, Jozef M. (ed.). Rudolf Dilong (1905 – 1986): Zborník o živote a diele k básnikovej storočnici. Bratislava : Libri historiae, 2009.

DOHNÁNY (Dohnáni), Mikuláš (28. 11. 1824 Dolné Držkovce – 2. 6. 1852 Trnava)

0
Dohnány Mikuláš

Štúdium: Lýceum v Bratislave (od roku 1840) a v Levoči (1844 – 1846)

Pôsobenie: Vychovávateľ v Bytči (1846) a v rodine G. Szemereho v Levoči (1847 – 1848), správca Jednoty mládeže slovenskej a redaktor rukopisného zábavníka Považje, poručík slovenského dobrovoľníckeho zboru (1849), redaktor Slovenských pohľadov v Skalici (od roku 1851)

Redaktor, historik, spisovateľ. Prispieval do Slovenských novín, Orla tatranského, Nitry, napísal knihu o povstaní z roku 1848 História povstania slovenského (1850), písal i poéziu (Dumy), teoretické diela (Slovo o dramate slovenskom) a prekladal zo svetovej poézie.

Literatúra: CHMEL, R. Mikuláš Dohnány – život a dielo. In Slovenská literatúra, 1967. č. 14, s. 241-259; MRLIAN, O. Mikuláš Dohnány v redakcii Slovenských pohľadov. In Litteraria, 1958, č. 1, s. 103-118; Slovenský biografický slovník I. Martin : Matica slovenská, 1986. s. 486.

DOLEŽAL, Augustín (27. 3. 1737 Skalica – 23. 3. 1802 Sučany)

0

Štúdium: Kremnica, Poprad, Banská Bystrica (1750 – 1754), Modra, Bratislava, univerzita v Altdorfe v Nemecku (1760)

Pôsobenie: Rektor a učiteľ v Necpaloch (1762), evanjelický farár v Hybiach (1767) a v Sučanoch (1783)

Náboženský spisovateľ, učiteľ, evanjelický kňaz. Autor veršovanej dialogickej skladby Pamětná celému světu tragoedia (1791), ktorú písal ako dielo teologické a filozofické s didakticko-výchovnou a zábavnou funkciou.

Literatúra: BUCHTA, J., SLOBODA, J., VIESTOVÁ, Z. et al. Skalica v minulosti a dnes. Bratislava : Obzor, 1968. s. 322-323; FORDINÁLOVÁ, E. Stretnutie so starším pánom: alebo tragédia Augustína Doležala. Martin : Osveta, 1993; Slovenský biografický slovník I. Martin : Matica slovenská, 1986, s. 488.

DOLEŽAL, Pavel (20. 1. 1700 Skalica – 29. 11. 1778 Vyšná Boca)

0

Štúdium: Gymnázium v Rábe, teológia na univerzite vo Wittenbergu

Pôsobenie: Učiteľ v Lužici (1738), kazateľ v Necpaloch (1746), farár vo Vyšnej Boci (od roku 1760)

Jazykovedec, básnik, učiteľ. Napísal dielo Grammatica Slavico–Bohemica (1746), v ktorom sa venuje jazykovým normám biblickej češtiny a slovakizovanej češtiny. Ďalej napísal veršovanú Bibliu (1745), duchovné piesne a diela Sama učící abeceda (1756), Donatus (1746), Elementa linguea Slavo-Bohemicae (1752), Vocabula symphona novo modo tyrunculorum captui accomodata (1760), Považování ohavného hříchu zlořečení (1776). Prispel tiež do Evanjelického Funebrálu (spevník pohrebných piesní) Pavla Jakobeiho.

Literatúra: BUCHTA, J., SLOBODA, J., VIESTOVÁ, Z. et al. Skalica v minulosti a dnes. Bratislava : Obzor, 1968. s. 323; Komenského slovník naučný. Praha, 1937, s. 414; Slovenský biografický slovník I. Martin : Matica slovenská, 1986. s. 489.