sobota, 20 apríla, 2024
Úvod Autori Príspevky od Andrej Hollý

Andrej Hollý

576 PRÍSPEVKOV 0 KOMENTÁRE

Úvodom Rudolf Irša

0

Záhorím sa na Slovensku nazýva kraj ležiaci medzi riekou Moravou a vrcholmi Malých a Bielych Karpát. Ako osobitný región sa sformoval pod vplyvom udalostí desiateho až trinásteho storočia, ktoré nanovo formovali politickú tvár strednej Európy.
V preduhorskom období tvorilo Záhorie spolu so susedným Slováckom jadro Moravského kniežatstva, resp. Veľkomoravskej ríše a nazývalo sa Moravou s hlavným mestom rovnakého mena. Jeho obyvatelia sa označovali ako Moravskí Slovieni. Po rozpade Veľkej Moravy pripadlo spočiatku k poľskému, neskôr k českému a koncom 12. storočia k uhorskému štátu. Ako sporné územie sa v tých časoch nazývalo Confíniom – pohraničím. Tak ho najdlhšie označovali pisatelia z moravskej, resp. českej strany. Ale už začiatkom štrnásteho storočia bolo administratívne pričlenené k Nitre a Bratislave a tak sa z ich hľadiska ocitlo za horami a bolo neskôr nazvané Záhorím. Už v šestnástom storočí sa pre obyvateľov pochádzajúcich z tohoto kraja používa prezývka Záhorák.
O slovanskej kontinuite osídlenia územia Záhoria od siedmeho storočia svedčia nielen archeologické nálezy, ale aj miestopisné názvy, názvy chotárov, vodných tokov, obcí, vŕškov a pod. Takýmto starobylým názvom je napr. chotárny názov Veleš v Brodskom, pochádzajúci z ešte predkresťanských čias, najneskôr z polovice deviateho storočia. Starobylé sú názvy potokov, napr. Myjava, Chvojnica, obcí a miest, napr. Stupava, Senica, vŕškov, napr. Vrátno, Pohanská, Požehov atď. Slovania sa na našom území usídľovali v povodí rieky Moravy a jej prítokov, kde bola najlepšia pôda a dobré dopravné spojenie. Močiare okolo vodných tokov zasa poskytovali prirodzenú ochranu pred nepriateľmi. Významnejšie sídla vznikali pri hradiskách, tie zasa na dôležitých strategických miestach, pri brodoch, na križovatkách obchodných ciest a na výhodne situovaných návršiach. Najdôležitejšie z nich boli sústredené pri rieke Morave a jej väčších prítokoch. V ich blízkosti sa rozkladalo množstvo drobných poľnohospodárskych osád. Po vytvorení uhorsko-českej hranice mnohé drobné osady zanikli a ich obyvateľstvo sa zhromaždilo pri väčších, či už starších alebo na vhodnejšie miesta premiestnených strediskách. Tak napríklad strážcom uhorskej časti bývalého Moravského kniežatstva sa stal Holíč ležiaci na najbližšom návrší nad hlavným mestom Veľkej Moravy a jedno z predmestí bývalého veľkomoravského mesta Moravy – Kopčany pretrvali na pôvodnom mieste až do konca stredoveku a až v novoveku sa jeho obyvateľstvo presunulo o kilometer južnejšie na výhodnejšie položené miesto. Aj Šaštín svojím stredovekým sídlom archidiakona sa hlási k veľkomoravskej tradícii. A ktovie, čo sa skrýva v nespreskúmanom chotári Brodského, ležiaceho na významnej stredovekej ceste v oblasti, kde sa schádzajú najväčšie prítoky Moravy – Dyje a Myjava, s tradíciou o pôsobení Cyrila a Metoda zachytenou už v 17. storočí. Najstaršie písomné správy o záhorských obciach, pochádzajúce z 12. a začiatku 13. storočia, sú teda iba náhodne zachované doklady, v ktorých sa spomínajú už dávno existujúce sídla /1163 Brodské, 1205 Holíč, 1206 Láb, Jabloňové, 1231 Malacky atď./.
Administratívne patrilo Záhorie od 14. storočia do dvoch žúp – Nitrianskej a Bratislavskej. Dôležitejšie pre hospodársky život regiónu, ako aj pre jeho kultúrny vývoj však bolo rozdelenie kraja medzi jednotlivé panstvá. Územne najrozsiahlejším panstvom na Záhorí bolo panstvo Plaveč. Južne od neho sa nachádzalo panstvo Stupavské, v stredoveku so sídlom na Pajštúnskom hrade. Severne od plaveckého panstva ležali panstvá Ostriež, Holíčsko-šaštínske panstvo od 13. storočia so sídlom v Holíči a panstvo Branč. Aj tieto regióny sa delili na ešte menšie časti, vymedzené pôsobnosťou jednotlivých farností. Najmä existencia farských obvodov prispela k jemnej kultúrnej a nárečovej diferenciácii pôvodne jednotného regiónu.
Toľko aspoň na začiatok k stručnému geografickému, kultúrnemu a historickému vyčleneniu Záhoria ako predmetu záujmu nášho nového vlastivedného časopisu, určenému nielen obyvateľstvu stovky záhorských obcí so štvrťmiliónom obyvateľov, ale každému, kto chce lepšie spoznať náš kraj, a tým aj históriu a kultúru celého Slovenska, ku ktorému sa Záhorie a Záhoráci hlásia už od najstarších čias.
Aj keď so zameraním sa na časy dávno či nedávno minulé, pri ceste na opustené hrady, pri návštevách desiatok prekrásnych sakrálnych stavieb, miest dejinných udalostí, osobností či krás miestami ešte nedotknutej prírody sa vám pokúsime nájsť to spoločné, čo spája minulosť a prítomnosť, aby náš časopis nebol iba kronikou dávnych dôb, ale prostredníctvom nich aj pootvoreným oknom do budúcnosti.

Záhorie č. 1/1992

0

PhDr. Rudolf Irša: Úvodom
Mgr. Vladimír Petrovič: Tradícia jarmokov obnovená
Mgr. Jozef Mikuš: Menej známe mená kultúrneho a literárneho Záhoria
PhDr. Mária Zajíčková: S láskou k veciam a ľuďom
PhDr. Viera Drahošová: Vladimír Jamárik
PhDr. E. Fleišíková: Kníhtlačiarne
Nezvyčajný výskum (-rš-)
PhDr. V. Ábelová: „Chléb a súl zdobí stúl“
PhDr. Mária Zajíčková: Otváranie truhlíc I.
Mgr. Lenka Gronská: Štedrý večer
PhDr. Mária Zajíčková: Priadky v Jabloňovom
PhDr. Mária Zajíčková: Z nárečového slovníka
MUDr. Vladimír Černý: Ukradnuté v Hájku
MUDr. Vladimír Černý: Ako sa hovorilo ženám a mužom v Skalici
„To je ten šuhajek“
„Gdo to henkaj jede“
MVDr. Imrich Vašečka: Ako sa liečilo starým sadlom
Mgr. Vladimír Petrovič: List Andreja Hlinku americkým Slovákom
Prof. PhDr. Jozef Novák, DrSc.: Erb obce Láb
Rudolf Appel: Barokový žrebčinec v Kopčanoch
PhDr. Viera Drahošová: Hrnčiarske pece z doby rímskej

SPRÁVY
XII. strážnické sympózium
„Česko-slovenské vzťahy v bádaní o ľudovej kultúre“ (Lenka Gronská)
Múzejné zbierky zo Záhoria v Rakúsku (Mária Zajíčková)
Nadácia na ochranu kultúrnych pamiatok v Skalici (Jozef Hlavatý)

Zbierkový fond

0

Základom zbierkového fondu Záhorského múzea bola zbierka zakladateľa múzea MUDr. Pavla Blahu. Od počiatkov sa akvizičná činnosť sústreďovala na oblasť Záhoria.
Zbierkový fond sa delí do fondov archeológie, histórie, etnológie, dejín hudobnej kultúry a numizmatiky a predstavuje vyše 57 000 kusov predmetov.
K vzácnejším kolekciám patrí zbierka západoslovenských džbánkarských výrobkov, cechálií, škarniclovských štočkov, Lichardov fond, archeologická zbierka Vladimíra Jamárika.

Zbierkové predmety získava múzeum nákupom, darom a ako výsledok vlastných zberov a výskumov.
Najvýznamnejším darovaným prírastkom je Ďurovičov fond, ktorého základ predstavuje pozostalosť prof. Jána Ďuroviča. Tvorí ju knižnica /s viac ako 3000 zväzkami teologickej a historickej literatúry, pôvodnej slovenskej beletrie a starých tlačí, najstaršie pochádzajú z konca 17. storočia/, osobný i rodinný archív /korešpondencia, rukopisy autorových monografických prác a štúdií, archívy spolkovej činnosti, albumy fotografií, dobové pohľadnice a i./, ktorú múzeu v roku 1996 venoval prof. Ľubomír Ďurovič z Lundu a rodina Ďurovičovcov.

Najčastejšie darom i kúpou boli získavané staré tlače, súčasti krojov a iných odevov, kútne plachty a textílie s výšivkami, hudobné nástroje, pracovné náradie, pomôcky v domácnosti, nábytky. Kúpou múzeum dopĺňa zbierkové fondy o ukážky tvorby ľudových výrobcov a umelcov, ktorých diela sú inšpirované tradíciou alebo regiónom Záhoria.

Archeológia

0

V zbierkovom fonde Archeológia sú zastúpené obdobia od paleolitu po novovek, najvýznamnejšie súbory predstavujú zbierky Vladimíra Jamárika s početnou kolekciou neolitickej kamennej industrie a zbierka MUDr. Adriána Nečasa, archeologický materiál z viacerých výskumov múzea, z ktorých mimoriadny význam má súbor keramiky kultúry zvoncovitých pohárov zo Skalice, získaný archeologickým výskumom Záhorského múzea a Archeologického ústavu SAV Nitra v roku 2003 – ako prvý a zatiaľ jediný na území Slovenska, ďalej materiál z výskumu stredovekého hradu Branč v Podbranči a i.

Fotogaléria k fondu:

 

archeológia - zbierky
zvoncovité poháre zo zbierok Záhorského múzea
archeológia - zbierky
zvoncovité poháre zo zbierok Záhorského múzea objavené pri budovaní obchvatu Skalice v roku 2003
archeologia - predmety
detail zvoncovitého pohára zo zbierok Záhorského múzea

 

Etnológia

0
Základ národopisného fondu tvorí rozsiahla zbierka západoslovenských džbankárskych výrobkov, výrobkov holíčskej manufaktúry, výšiviek a ľudových rezbárskych prác z pôvodných blahovských zbierok. Postupne bol obohatený o zbierku ľudového nábytku, pracovného roľníckeho a remeselníckeho náradia, krojov a bytových textílií, ľudového umenia.

Fotogaléria k fondu:

Dejiny hudobnej kultúry

0
Dejiny hudobnej kultúry, najnovší fond Záhorského múzea založený v roku 1996, obsahuje trojrozmerné predmety, predovšetkým hudobné nástroje, početný súbor rukopisných notových záznamov a fotografickú dokumentáciu hudobných tradícií v regióne. Zaujímavým súborom je pozostalosť skalického rodáka národného umelca Dr. Janka Blaha.
Fotogaléria k fondu:

História

0
Fond histórie sa delí na fond starších dejín /do roku 1848/ a fond novších dejín /od roku 1848 po súčasnosť/. Obsahuje zbierku cechálií, škarniclovských tlačí a štočkov, pečiatok a typárií cechových, obecných, úradných, predmetov viažucich sa k histórii Skalice. K najvýznamnejším akvizíciám posledného obdobia patrí habánsky armáles na pergamene a habánska biblická konkordancia z konca 16. storočia, jedna zo štyroch zachovaných. Doplnkový je fond numizmatiky.

Fotogaléria k fondu:

Ďalšie fondy

0

Študijným účelom pracovníkov, spolupracovníkov múzea, ako i regionálnych bádateľov slúži špecializovaná knižnica s viac ako 21 000 zväzkami. Pozostáva zo štyroch základných fondov: stará časť, Lichardov fond, Ďurovičova knižnica a múzejná knižnica, v ktorej najväčšiu časť tvorí odborná literatúra zameraná na spoločenskovedné disciplíny – históriu, etnológiu, archeológiu, muzikológiu, časť predstavuje odborná regionálna literatúra, periodiká a výstrižky.
Ďurovičovu knižnicu, získanú ako pozostalosť po farárovi evanjelickej cirkvi a.v. prof. Jánovi Ďurovičovi zo Skalice, tvoria staré tlače, teologická literatúra, viaceré vydania Tranoscia a modlitebné knihy, slovenská beletria od štúrovcov do konca tridsiatych rokov, klubové série beletrie a i.

Múzeum vlastní rozsiahly archív a fotoarchív negatívov, fotografií, štočkov i zbierky dobových pohľadníc.
Fond sprievodnej dokumentácie slúži predovšetkým na prezentačnú činnosť múzea, využíva sa pri obnovovaní objektov a miest, pre metodickú činnosť, potreby obecných úradov a bádateľov.

Záhorské múzeum v Skalici

0
Z dejín múzea
V roku 2005 oslávilo Záhorské múzeum v Skalici storočnicu svojej existencie.
Zrod muzeálnych aktivít možno na Záhorí pozorovať už v organizovaní zberateľskej činnosti významným skalickým rodákom, historikom Frankom Víťazoslavom Sasinkom v rokoch 1876-1881.
V roku 1898 sa do Skalice po štúdiách vrátil MUDr. Pavel Blaho. Pod vplyvom aktivít Muzeálnej slovenskej spoločnosti a národopisných výstav na slovensko-moravskom pomedzí sa spolu s viacerými z okruhu jeho známych začali zaoberať myšlienkou zbierania a prezentácie ľudového umenia na Záhorí. Sám ako lekár pri svojich cestách po Záhorí už viac rokov zhromažďoval ľudové výrobky, výšivky, pracovné náradie, najmä však keramiku.
Zbierku sprístupnili verejnosti prvýkrát v roku 1903 v súkromnom dome Jozefa Nováka v Skalici.
Od počiatku spolupracoval MUDr. Blaho s PhDr. Aloisom Kolískom, predsedom Spolku slovenského musea v blízkom Hodoníne.
Úspešným zavŕšením snáh o vytvorenie múzea v Skalici bol rok 1905, keď na námestí otvorili nový kultúrny dom. Dom s oficiálnym pomenovaním „Katolícky dom“, nazývaný i „Spolkovým“ alebo „Slovenským domom“, mal na poschodí tri miestnosti pre múzeum o ploche 120 metrov štvorcových. Bolo prvým národne orientovaným múzeom na Slovensku, založeným súkromnou osobou. Múzeum v rokoch 1905 – 1918 plnilo prezentačné ciele a pomáhalo pri upevňovaní slovenského národného povedomia. Podľa zápisov v knihe návštev navštívilo ho do roku 1914 ročne 250 až 400 osôb, napr. voliči dr. Pavla Blahu z okresu Moravský Svätý Ján, pred voľbami do Uhorského snemu v roku 1906, účastníci tzv. „Roľníckych zjazdov v Skalici“, ktoré sa každý rok od roku 1906 do roku 1913 konali v Spolkovom dome.
Počas 1. svetovej vojny, najmä však po smrti dr. Pavla Blahu v roku 1927, návštevnosť poklesla, rozvoj múzea stagnoval tiež v dôsledku sporu o „Spolkový dom“, ktorý trval až do roku 1935.
V roku 1942 sa z Bratislavy vrátila do Skalice vdova Gizela Blahová a prebrala starostlivosť o zbierky. V roku 1945 prešla správa múzea na Mestský národný výbor v Skalici a v roku 1952 bolo zriadené ako Okresné vlastivedné múzeum. Otázka odkúpenia priestorov a zbierok od Blahovej rodiny bola doriešená až v roku 1966.
V ďalšom vývoji v závislosti od zmien zriaďovateľskej funkcie a štatútu bolo múzeum viackrát premenované, menilo sa jeho vedenie i obsadenie. Od roku 1965 vystupuje pod svojím súčasným názvom ako Záhorské múzeum.
Súčasným zriaďovateľom múzea je Trnavský samosprávny kraj.

Sídlo Záhorského múzea v Skalici

0
Hlavná budova múzea, tzv. Mittákovský dom

Mittákovský dom je jedným z významných meštianskych domov, postavených pôvodne v renesančnom slohu. Situovaný je na rohu severnej časti námestia s Kráľovskou ulicou. Podľa archívnych prameňov ho v roku 1510 zakúpil rod Žerotínovcov, ktorý dostal Skalicu do zálohu od kráľa Ferdinanda. V roku 1551 prešiel kúpou spolu s príslušnými majetkami a výsadnou listinou Petrovi Pálfimu z grófskeho rodu Pálfiovcov z Erdödu, ktorý si z neho vytvoril jednu zo svojich rezidencií v Uhorsku. Dom do dnešnej podoby vznikol spojením a prestavbou dvoch stredovekých domov v prvej tretine 17. storočia, v rokoch 1780 – 1800 prišlo k jeho obnove. Neorenesančnú podobu získal na prelome 19. a 20. storočia, kedy bol vo vlastníctve rodiny Mittákovcov, podľa ktorých nesie pomenovanie. Fasáda je bohato zdobená rímsami, šambránami a atikou. V dvoch miestnostiach sú zachované renesančné klenby, spočívajúce na masívnom stredovom pilieri. Z uličnej fasády má priechod, z ktorého vedie schodisko na poschodie. Patrí medzi niekoľko zachovaných domov s výpustkom do ulice. Jeho historické priestory boli renovované a od konca roku 1989 sú sídlom Záhorského múzea, s výstavnými priestormi na prízemí.

Ocenenia múzea

0

Cena Františka Pospíšila na MUSAIONfilme 2022 v Uherskom Brode za film Páter Paulín Bajan OFM

Záhorské múzeum v Skalici získalo Cenu Františka Pospíšila (1885–1958) na MUSAIONfilme 2022 v Uherskom Brode za objavné zobrazenie významnej historickej osobnosti a jeho diela vo filme Páter Paulín Bajan OFM. Realizačný tím filmu: Magdaléna Benešová, Roman Blaha, Viera Drahošová, Martin Hoferka, Peter Michalovič, Matej Minďaš, Miroslav Minďaš.

   

Ocenenie Národopisnej spoločnosti Slovenska pre výstavu Rodina v tradičnej ľudovej kultúre Záhoria

Aktuálna výstava Záhorského múzea v Skalici získala ocenenie Národopisnej spoločnosti Slovenska v kategórii výstavná a expozičná činnosť za roky 2018 – 2020. Udelenie cien bolo súčasťou online programu valného zhromaždenia spoločnosti usporiadaného dňa 25. marca 2021.

Video s vyjadrením kurátorky Mgr. Dity Andruškovej, PhD. k získanému oceneniu:

https://www.facebook.com/TrnavskyKraj/videos/274057794456692

Hlavná cena v súťaži Slovenská kronika 2020 pre publikáciu Prvá svetová vojna a Záhorie. Pamätníky obetiam v regióne

Dňa 20. októbra 2020 bola Záhorskému múzeu v Skalici udelená hlavná cena v kategórii publikácia o svetských či sakrálnych stavebných pamiatkach, pamiatkach ľudovej architektúry, národných kultúrnych pamiatkach a pod. Súťaž organizuje Národné osvetové centrum, Slovenské národné múzeum, Združenie miest a obcí Slovenska a Slovenská národná knižnica.

Cena revue Pamiatky a múzeá 

Dňa 7. septembra 2017 bola Záhorskému múzeu v Skalici počas otváracieho ceremoniálu Dní európskeho kultúrneho dedičstva 2017 v Marianeu v Trnave,  spojenom s udeľovaním výročných cien revue Pamiatky a múzeá, udelená cena za rok 2016 v kategórii Menšia publikácia – drobná tlač – periodiká za 25 ročníkov časopisu Záhorie. Cenu udeľuje Slovenské národné múzeum, Pamiatkový úrad Slovenskej republiky a redakcia revue pre kultúrne dedičstvo Pamiatky a múzeá

Čestné uznanie v súťaži Slovenská kronika 2016 pre monografiu Skalica


Dňa 15. novembra 2016 bolo v Martine v súťaži Slovenská kronika 2016 udelené čestné uznanie v kategórii vedecká alebo vedecko-popularizačná monografia monografii Skalica, ktorej zostavovateľom bolo Záhorské múzeum v Skalici. Súťaž organizuje v dvojročnom cykle Národné osvetové centrum v Bratislave.

Pamätná medaila predsedu TTSK pre redakčnú radu časopisu Záhorie

ocenenie pre redakčnú radu časopisu Záhoriepam. medajla TTSKlist

Dňa 1.10.2015 boli pri príležitosti Dňa Trnavského samosprávneho kraja udelené v Divadle Jána Palárika v Trnave ocenenia osobnostiam a kolektívom kraja. Za spoločenský prínos pre rozvoj Záhoria udelil predseda TTSK Tibor Mikuš medailu i časopisu Záhorie – kolektívu redakčnej rady. Ocenenie prevzala šéfredaktorka časopisu a riaditeľka Záhorského múzea v Skalici Viera Drahošová.

Cena mesta Skalica pre redakciu časopisu Záhorie

Dňa 16.9.2011 bola na slávnostnom mestskom zastupiteľstve  v koncertnej sále františkánskeho kláštora v Skalici udelená Cena mesta Skalica kolektívu redakcie časopisu Záhorie za vynikajúce tvorivé výkony pri príležitosti 20. výročia vzniku tohto ojedinelého vlastivedného časopisu na Slovensku, ktorý odborno-popularizačnou formou prezentuje nové poznatky a výsledky bádateľskej práce z dejín, tradícií, kultúry a prírody záhorského regiónu.

Medaila predsedu Trnavského samosprávneho kraja

Redakcia časopisu Záhorie bola 18. mája 2011 pri príležitosti Medzinárodného dňa múzeí ocenená Medailou predsedu Trnavského samosprávneho kraja za trvalý prínos v oblasti kultúry.

Ocenenie EUREGIOforum 2008

V roku 2008 už po siedmykrát udeľovalo EUREGIO Ceny za inováciu, ktoré sú vyznamenaním za projekty presahujúce hranice. Záhorské múzeum Skalica opäť získalo diplom za angažovanosť za dlhodobé zlepšenie cezhraničnej spolupráce partnerstom s rakúskym múzeom v Hohenau.

Cena Trnavského samosprávneho kraja
Dňa 28.5.2008 udelilo zastupiteľstvo Trnavského samosprávneho kraja Záhorskému múzeu v Skalici Cenu Trnavského samosprávneho kraja za vynikajúce výsledky dosahované v oblasti vzdelávania a tradícií.
Mimoriadne čestné uznanie kolektívu redakcie časopisu Záhorie udelené Národopisnou spoločnosťou Slovenska
Národopisná spoločnosť Slovenska pri Slovenskej akadémii vied udelila v máji 2008 mimoriadne čestné uznanie k 50. výročiu založenia NSS kolektívu redakcie časopisu Záhorie za dlhoročné vydávanie regionálneho časopisu Záhorie.
Ocenenie PhDr. Márie Zajíčkovej udelené Národopisnou spoločnosťou Slovenska
Národopisná spoločnosť Slovenska pri Slovenskej akadémii vied udelila v máji 2008 odbornej pracovníčke Záhorského múzea v Skalici PhDr. Márii Zajíčkovej 1. cenu za rok 2007 v kategórii výstavná činnosť za prípravu výstavy a katalógu Habánsky dvor vo Veľkých Levároch/Habaner Hof in Veľké Leváre.

Miestne noviny 2007
Vlastivedný časopis Záhorie získal 30. januára 2008 v 2. ročníku celoslovenskej súťaže obecných, mestských, regionálnych a kultúrno-informačných novín a časopisov Miestne noviny 2007 1. miesto v kategórii kultúrno-informačné noviny alebo časopis. Cenu udeľuje Národná osveta – mesačník pre rozvoj miestnej kultúry a záujmovej tvorivosti, Slovenský syndikát novinárov, Klub regionálnej a podnikovej tlače SSN, Katedra žurnalistiky Filozofickej fakulty UK v Bratislave, Obecné noviny – týždenník miest a obcí a Národné osvetové centrum v Bratislave.

Ocenenie EUREGIOforum

EUREGIOforum, pôsobiace v Rakúsku, je spojením organizácií regionálneho rozvoja, ktoré sa zaoberajú zahraničnou spoluprácou. Ide o záujmové zoskupenie, presahujúce hranice regiónov, ktoré svojou činnosťou podporuje obce a mestá, spolky, mikroregióny, iniciatívy a podnikateľov pri koncepcii, realizácii a uplatnení zahraničných projektov.
V roku 2007 už po šiestykrát udeľovalo EUREGIO Ceny za inováciu, ktoré sú vyznamenaním za projekty presahujúce hranice. Záhorské múzeum Skalica získalo diplom za angažovanosť za dlhodobé zlepšenie cezhraničnej spolupráce.

Ocenenie v celoštátnej súťaži Slovenská kronika 2005

Záhorské múzeum v rámci edičnej činnosti publikuje výsledky svojej vedecko-výskumnej činnosti napr. i vo forme monografií obcí Záhoria. Dve z nich boli v roku 2005 ocenené v celoštátnej súťaži Slovenská kronika, ktorú organizuje Slovenská národná knižnica v Martine, Národná osveta, mesačník pre rozvoj miestnej kultúry a záujmovej tvorivosti, Slovenské národné múzeum v Bratislave, Národné osvetové centrum a Domovina v Martine. Monografia obce Kúty získala druhú a monografia obce Oreské tretiu cenu v kategórii vedecko-populárna monografia obce.
Cena Mesta Skalica
Osobám alebo kolektívom, ktoré sa v Skalici narodili, alebo žili, pôsobili a zaslúžili sa o jej rozvoj, zveľaďovanie, šírenie jej dobrého mena doma i vo svete, alebo iným spôsobom dosiahli vynikajúce výsledky v oblasti kultúry, vedy, vzdelávania a tradícií, spoločenského a duchovného života, medziľudských vzťahov a ochrany ľudských práv, hospodárskej oblasti, tvorby a ochrany životného prostredia, športu a zdravotníctva, môže mestské zastupiteľstvo udeliť Cenu Mesta Skalica pri významných príležitostiach v meste.
Cenu tvorí výtvarné umelecké dielo zobrazujúce rozvoj mesta. Súčasťou ceny je aj písomný dokument o udelení ceny a zápis do Pamätnej knihy Mesta Skalica.
Záhorské múzeum získalo Cenu mesta Skalica v roku 2005 pri príležitosti 100. výročia založenia múzea.
Múzeum roka 2004
Záhorské múzeum Skalica prevzalo v máji 2005 na Festivale slovenských múzeí v Múzeu liptovskej dediny v Pribyline na 2. ročníku národnej súťaže múzeí vyhlasovanej Ministerstvom kultúry SR a Zväzom múzeí na Slovensku titul Múzeum roka 2004 v kategórii regionálnych, mestských a miestnych múzeí a galérií.
Cena Slovenskej národopisnej spoločnosti pri Slovenskej akadémii vied

Ocenenie získal aj vlastivedný časopis Záhorie venovaný dejinám, tradíciám a kultúre Záhoria, ktorý vydáva Záhorské múzeum Skalica od roku 1992. V roku 1999 mu Slovenská národopisná spoločnosť pri Slovenskej akadémii vied udelila tretiu Cenu SNS pri SAV za najlepšie dielo roka 1996.

Záhorské múzeum získalo i viacero pozdravných listov a pamätných medailí :
Pamätná medaila Slovenského národného múzea pri príležitosti 100. výročia založenia múzea v roku 2005.
Pamätná medaila Zväzu múzeí na Slovensku za rozvoj slovenského múzejníctva pri príležitosti 100. výročia založenia múzea.
Pamätná plaketa Matice slovenskej a Slovenského národného literárneho múzea v Martine získaná v roku 1995 a iné.