Archeologické objavy v Gbeloch

Viera Drahošová

0
665

Prirodzená zvedavosť detí pomáha nielen pri rozširovaní ich vlastného sveta, ale často prináša úžitok nám všetkým. Pri svojich hrách a prieskumoch objavujú často to, čo dospelým uniká. Vždy sú medzi prvými záujemcami, ak sa niekde kope, či už zo stavebných alebo výskumných dôvodov, a pozorujú. Vyhľadávaným miestom hier sú pieskovne, ťažobné jamy a iné pre nich príťažlivé miesta. V Gbeloch je to okrem iných hliník tehelne, o ktorom sme písali v prvej časti príspevku v Záhorí č. 6/95. B. Bezák, M. Lukáč a D. Stašek priniesli odtiaľ do múzea viacero predmetov, ktoré ich zaujali. RNDr. Ján Hrbatý časť z nich určil ako fragmenty myocénnych lastúr z mladších treťohôr, výrazný otlačok traviny na rovnej ploche pieskovcového kameňa datoval do kvartéru. Tvarovo zaujímavé boli rôzne zlepence. Všetko veci, ktoré ležali pod zemou ďaleko dlhšie než tie, ktorými sa zaoberá archeológia. Upriamili však pozornosť na hliník a výsledkom bol objav už popísanej časti pohrebiska. Pri hrách na poli v spomínanej polohe Konopniská našli rekonštruovateľnú nádobu v troch fragmentoch, ktorú do múzea priniesol Bohdan Šály. Z okolia nálezu vyzbierali 12 kusov črepov, ktoré odovzdal Tomáš Šlachta. Datované sú do doby rímskej.

Z doby rímskej, ktorej sme čiastočne venovali pozornosť v predchádzajúcej časti príspevku v súvislosti s nálezom kostenej ihlice, poznáme z územia Gbelov viacero nálezov. Vo všetkých prípadoch ide o náhodné nálezy a materiál z povrchových zberov. Zaujímavé je však ich rozloženie vo viacerých polohách, čo signalizuje určitú koncentráciu osídlenia v danom období. Rozsiahla lokalita, na ktorej sú zastúpené nálezmi kamennej štiepanej industrie a keramickým materiálom i staršie obdobia, sa rozkladá v severozápadnej časti chotára na pravom brehu Unínskeho potoka na ploche asi 10 ha. Ide o sídlisko, ktorého existenciu možno prostredníctvom črepov datovať do mladšej doby rímskej. J. Mihál tu zistil ojedinelý výskyt železnej strusky, korá svedčí o výrobe alebo spracovaní železa v západnej časti sídliska. Štyri fragmenty z rímskych provincií importovanej keramiky – terry sigillaty, z ktorých dva sú zdobené reliéfnou výzdobou, jeden s motívom stojacej postavy a dva nezdobené z okraja a dna nádoby, sú datované do prvej polovice 3. storočia nášho letopočtu /Mihál 1994, s. 21/. Prinášajú ďalší dôkaz kontaktov domácich germánskych kmeňov s civilizáciou rímskeho impéria. Nie je to však prvý nález terry sigillaty v Gbeloch. Prvý publikoval Ján Eisner už v roku 1933 – 1934. Pochádzal z povrchového zberu Karola Andela, no neuvádza bližšiu lokalizáciu. Nie je vylúčené /čo potvrdí alebo vyvráti detailnejšie archeologické zmapovanie jednotlivých lokalít/, že išlo o nález z toho istého náleziska.
K náhodnému objavu prišlo v roku 1969. Na miernom návrší pri sýpke oproti svojmu domu zachránil p. Komorník vodou vyplavenú popolnicu so zvyškami žiarového pohrebu, ktorú prostredníctvom p. Miroslava Čárskeho odovzdal do zbierok Záhorského múzea. V súčasnosti je vystavená v archeologickej časti jeho stálej expozície. Popolnica v tvare ostroprofilovanej misovitej terriny /č. A 46/ je vysoká 18,8 cm, má mierne vyhnuté ústie s priemerom 24,7 cm. Maximálne vydutie s priemerom 29,2 cm má v hornej tretine vo výške 14 cm. Výrazne odsadené dno má priemer 11,2 cm. Tmavosivý leštený povrch nádoby je na pleciach zdobený dvoma horizontálnymi líniami. Pri nájdení obsahovala popol, zvyšky nespálených kostí /A 47/ a 2 beztvaré kusy bronzového plechu /A 48/, jeden s rozmermi 8,2 x 5,9 cm, druhý 3,5 x 1,2 cm. Na základe uvedeného možno predpokladať, že sa tu rozkladalo žiarové pohrebisko, na ktorom je pochovávanie touto polnicou doložené v 2. storočí nášho letopočtu.
Nelokalizovaným ojedinelým nálezom bez bližších nálezových okolností spred roku 1958, ktorý sa nachádza v zbierkach Záhorského múzea je i ďalšia nádoba /A 20/, vystavená v Múzeu keramiky v Holíči.
Jej fotografia bola zverejnená v monografii Gbely z roku 1992 na ôsmej strane. Široká terrinovitá misa vysoká 11,5 cm s hrdlom s priemerom 17,6 cm má baňaté výdutie, ktoré je maximálne vo výške 4,4 až 5 cm a dosahuje priemer 19,3 cm. Mierne odsadené rovné dno má priemer 9,7 cm. Povrch čiernej farby je zdobený zvislými žliabkovitými ryhami na výduti od hranice hrdla s podhrdlím vyznačenej vodorovnou ryhou až po odsadené dno. Na základe analogických nálezov možno túto nádobu rámcovo datovať do obdobia na prelome staršej a mladšej doby rímskej, prípadne do prvej polovice 3. storočia.

Literatúra a pramene:
Eisner, J.: Predhistorický výskum na Slovensku a v Podkarpatské Rusi r. 1932 – 1933. SMSS 1933 – 1934, s. 166 – 189.
Mihal, J.: Nové nálezy terry sigillaty v okrese Senica. In: Záhorie 5/1994, s. 21.
Dokumentácia archeologické úseku Záhorského múzea v Skalici.