Archeológ Robert Bača jubiluje

0
98
PhDr. Robert Bača

Robert Bača sa narodil 1. apríla 1960 v Nitre. Po gymnaziálnych štúdiách ukončených v Bratislave v roku 1979 pokračoval na Katedre všeobecných dejín a archeológie FF UK v Bratislave v rokoch 1979-83. V rokoch 1983 – 1998 pracoval ako archeológ a historik v Balneologickom múzeu v Piešťanoch, v rokoch 1998 – 2003 ako riaditeľ Mestského kultúrneho strediska v Piešťanoch a od roku 2008 pôsobí ako archeológ v Záhorskom múzeu v Skalici. Svoju publikačnú činnosť i redakčné schopnosti zúročil najprv v piešťanskom Balneologickom spravodajcovi, v mesačníku Revue Piešťany (jeho šéfredaktor) a v časopise Záhorie. Je spoluautorom niekoľkých monografií a vyše sto štúdií a odborných článkov.
O dejinách archeologického bádania i nových prieskumoch publikoval najmä v AVANS-e (Archeologické výskumy a nálezy na Slovensku), Archeologických rozhľadoch, Historickej revue, Slovenskej archeológii a Zborníku SNM. Zaoberal sa toponymiou a dokumentáciou archeologických nálezov z okolia Piešťan, ale i sakrálnymi stavbami a napríklad i významom rieky Váh od praveku po súčasnosť. Systematicky objavoval pre verejnosť predovšetkým menej známe osobnosti a rody z piešťanského okruhu (Imrich Medňanský, Štefan Šándor, Gusztáv Löger, Ede Tolnai, Aurél Bernáth, gróf Murány, Hardeggovci, Škubličovci, Winterovci, Anton Kajlich, významní lekári z Piešťan ap.) a neskôr zo záhorského regiónu (Jozef Mondok, Pavol Zelenay, Ľudmila Groeblová, Karol Cobori, Vojtech Budinský-Krička, Dezider Tomeček, Viktor Šemmer, Karol Andel, Ladislav Košinár, Štefan Janšák). Počas pôsobenia v Záhorskom múzeu vykonal na Záhorí desiatky archeologických výskumov na stavbách individuálnych rodinných domov, priemyselných objektov i objektov občianskej vybavenosti, tiež pri obnove národných kultúrnych pamiatok, budovy bývalej manufaktúry na výrobu kartúnu v Šaštíne–Strážach a zaujímavé zistenia priniesol výskum pri obnove areálu NKP Zámok v Holíči. Do tlače pripravil systematicky spracovanú Archeologickú a numizmatickú bibliografiu Záhoria (376 rukopisných strán). K jeho obľúbeným výskumným témam a zároveň i záľubám patrí tiež včelárstvo.
Z rozsiahlej publikačnej činnosti R. Baču spomenieme aspoň niektoré: Unikátny krížik z Dojča – ďalší doklad veľkomoravského kresťanstva na Záhorí (s T. Kolníkom) (Historická revue 2010); Skalica a gróf Gvadányi (Zborník Záhorského múzea v Skalici 6); Medená dýka z Banky (okr. Piešťany), Kamenný kadlub z obce Dojč, Bronzové meče zo Záhoria (s J. Bartíkom) (Zborník SNM); Toponymia Záhoria z hľadiska archeologického a historicko-lingvistického (Študijné zvesti AÚ SAV Nitra); Najstaršie osídlenie Skalice (monografia Skalica 2014); K patrocíniu kostola Sv. Margity Antiochijskej v Kopčanoch. K 1130. výročiu Sv. Metoda (Slovenská archeológia 2015); Bronzové meče zo Záhoria (Záhorie, 2015), Spomienka na Štefana Janšáka. Záhorská esej k 130. výročiu narodenia (Zborník Záhorského múzea v Skalici 8, 2017). Už po krátkom čase si Robert Bača v rámci aktívnej metodicko-poradenskej činnosti v skalickom múzeu vytvoril početnú skupinu spolupracovníkov a prispievateľov.
K jeho významnému životnému jubileu mu za pracovníkov Záhorského múzea i redakciu a čitateľov Záhoria prajeme veľa životného optimizmu a zdravia do ďalších rokov.
-redakcia-