Záhorské múzeum v Skalici

0
1861
Z dejín múzea
V roku 2005 oslávilo Záhorské múzeum v Skalici storočnicu svojej existencie.
Zrod muzeálnych aktivít možno na Záhorí pozorovať už v organizovaní zberateľskej činnosti významným skalickým rodákom, historikom Frankom Víťazoslavom Sasinkom v rokoch 1876-1881.
V roku 1898 sa do Skalice po štúdiách vrátil MUDr. Pavel Blaho. Pod vplyvom aktivít Muzeálnej slovenskej spoločnosti a národopisných výstav na slovensko-moravskom pomedzí sa spolu s viacerými z okruhu jeho známych začali zaoberať myšlienkou zbierania a prezentácie ľudového umenia na Záhorí. Sám ako lekár pri svojich cestách po Záhorí už viac rokov zhromažďoval ľudové výrobky, výšivky, pracovné náradie, najmä však keramiku.
Zbierku sprístupnili verejnosti prvýkrát v roku 1903 v súkromnom dome Jozefa Nováka v Skalici.
Od počiatku spolupracoval MUDr. Blaho s PhDr. Aloisom Kolískom, predsedom Spolku slovenského musea v blízkom Hodoníne.
Úspešným zavŕšením snáh o vytvorenie múzea v Skalici bol rok 1905, keď na námestí otvorili nový kultúrny dom. Dom s oficiálnym pomenovaním „Katolícky dom“, nazývaný i „Spolkovým“ alebo „Slovenským domom“, mal na poschodí tri miestnosti pre múzeum o ploche 120 metrov štvorcových. Bolo prvým národne orientovaným múzeom na Slovensku, založeným súkromnou osobou. Múzeum v rokoch 1905 – 1918 plnilo prezentačné ciele a pomáhalo pri upevňovaní slovenského národného povedomia. Podľa zápisov v knihe návštev navštívilo ho do roku 1914 ročne 250 až 400 osôb, napr. voliči dr. Pavla Blahu z okresu Moravský Svätý Ján, pred voľbami do Uhorského snemu v roku 1906, účastníci tzv. „Roľníckych zjazdov v Skalici“, ktoré sa každý rok od roku 1906 do roku 1913 konali v Spolkovom dome.
Počas 1. svetovej vojny, najmä však po smrti dr. Pavla Blahu v roku 1927, návštevnosť poklesla, rozvoj múzea stagnoval tiež v dôsledku sporu o „Spolkový dom“, ktorý trval až do roku 1935.
V roku 1942 sa z Bratislavy vrátila do Skalice vdova Gizela Blahová a prebrala starostlivosť o zbierky. V roku 1945 prešla správa múzea na Mestský národný výbor v Skalici a v roku 1952 bolo zriadené ako Okresné vlastivedné múzeum. Otázka odkúpenia priestorov a zbierok od Blahovej rodiny bola doriešená až v roku 1966.
V ďalšom vývoji v závislosti od zmien zriaďovateľskej funkcie a štatútu bolo múzeum viackrát premenované, menilo sa jeho vedenie i obsadenie. Od roku 1965 vystupuje pod svojím súčasným názvom ako Záhorské múzeum.
Súčasným zriaďovateľom múzea je Trnavský samosprávny kraj.