Výskum kultúry zvoncovitých pohárov pri budovaní obchvatu v Skalici

Viera Drahošová

0
761
Už mnoho rokov čakajú obyvatelia Skalice na cestný obchvat, ktorý má odstrániť nepriaznivé vplyvy a následky nákladnej dopravy, prechádzajúcej stredom jej historického jadra. Plánovaná nová cesta sa pred Skalicou odkloní od súčasnej a situovaná bude mimo centra prevažne po západnom okraji mesta pozdĺž železničnej trate. Povedie cez štátnu hranicu SR/ČR a napojí sa za Sudoměřicami na cestu spájajúcu Hodonín so Strážnicou.
Podľa nového pamiatkového zákona, prijatého v apríli roku 2002, je podmienkou pre povolenie stavby vykonanie archeologického výskumu oprávnenou osobou na základe zmluvy s investorom. So zemnými prácami na obchvate sa začalo vo februári roku 2003 na okraji mesta za novou benzínovou stanicou. Zmluvu s investorom stavby uzavrel Archeologický ústav SAV v Nitre a jeho pracovníci (zodpovedný – PhDr. Ivan Cheben, CSc.) priebežne skúmali viackilometrový úsek odhumusovanej plochy budúcej vozovky. Počas týchto prípravných prác na stavbu cesty prišlo k mimoriadnemu archeologickému nálezu. V prvej časti stavby, situovanej zhruba po ulicu Dušana Jurkoviča, sa archeologické nálezy nezistili. V druhej časti, ktorá pokračovala za areálom Skandu (spoločnosti pre autobusovú dopravu) až po hranicu s ČR, boli zachytené archeologické nálezy v polohe Štvrte u Starých Šibeníc. Medzi Skaličanmi je miesto známejšie podľa názvu vedľajšej parcely – Krivé kúty. K nálezu prišlo v polovici júla a po dohode Archeologického ústavu SAV v Nitre so Záhorským múzeom v Skalici tu múzeum (pod vedením PhDr. Viery Drahošovej) začalo 18. júla záchranný archeologický výskum. Výskum prebiehal v horúcom letnom počasí do polovice augusta a archeologické práce vykonávali študenti zo Skalice a okolia.
Skúmaná lokalita sa nachádza na svahu pri Zlatníckom potoku, zvažujúcom sa na juhozápadnú a západnú stranu. Plocha výskumu zhruba 110 x 45 m bola vymedzená a ohraničená násypom regulovaného koryta Zlatníckeho potoka na juhu, novodobým násypom pre podvaly železničnej trate Skalica -Sudoměřice na západnej strane a haldou odhrnutej zeminy na východe. Výška ornice bola rôzna, maximálne 80 cm, v nižšej časti priestoru bola hrubšia o podiel splavený zo svahu. Podložie predstavoval náplavový štrk. Celkovo bolo preskúmaných pätnásť objektov, ktoré sa koncentrovali v južnej tretine vymedzeného priestoru a to tesne pod úpätím výrazne klesajúceho juhozápadno-západného svahu. Dva z objektov sa nachádzali na hranici odhrnutej plochy a je pravdepodobné, že ďalšie mohli pokračovať pozdĺž potoka pod skládkou zhrnutej zeminy, v priestore medzi úpätím svahu a pravým brehom potoka, ktorý mohol byť osídľovaný i v iných obdobiach praveku. Pri výskume na odhrnutej ploche sa viac objektov už nezistilo. Z pätnástich preskúmaných sídliskových jám patrili tri kultúre Kosihy-Čaka, jedenásť kultúre zvoncovitých pohárov a jeden pochádza z obdobia doby rímskej.
Kultúra Kosihy- Čaka patrí do obdobia neskorého eneolitu a bola rozšírená v južnejších oblastiach západného Slovenska od Malých Karpát po Ipeľskú kotlinu. Predpokladá sa, že chronologicky predchádzala kultúru zvoncovitých pohárov, ktorá na našom území predstavovala najmladšie záverečné eneolitické osídlenie a vytvárala prechod k staršej dobe bronzovej. Tri jamy kultúry Kosihy-Čaka boli sídliskového charakteru. Dve (jama 11,14) sa nachádzali tesne vedľa seba, tretia (15) na samom okraji preskúmanej plochy. V obsahu všetkých troch sa nachádzali črepy, z ktorých bola zrekonštruovaná hrncovitá nádoba so štyrmi lalokovitými výbežkami na okraji, vyhladeným hrdlom a zdrsneným povrchom tela, vysoká 18,7 cm.
Ďalších jedenásť objektov patrilo kultúre zvoncovitých pohárov. Otázke výskytu zvoncovitých pohárov na Záhorí a v Skalici sme sa venovali v našom časopise v roku 1997 (číslo 4). Už zo starších nálezov bola zrejmá koncentrácia nálezov tejto kultúry v Skalici a na okolí (Kátov, Vrádište, Kopčany). Priamo zo Skalice boli evidované kostrové hroby zistené v roku 1954 pri úprave terénu medzi úpätím Kalvárie a železničnou stanicou a ojedinelý nález črepu klasického zvoncovitého pohára z polohy Na pláňavách. Sídlisko v polohe Štvrte u Starých šibeníc, objavené pri stavbe obchvatu, je situované necelý kilometer od predpokladaného pohrebiska pri Kalvárii. Je teda tretím náleziskom tejto kultúry v Skalici, avšak prvým náleziskom kultúry zvoncovitých pohárov na Slovensku, na ktorom sa uskutočnil výskum sídliskových objektov. Vzhľadom na malý počet objektov a veľkosť odkrytej plochy je však ich výpovedná hodnota v porovnaní s nálezmi z blízkej Moravy značne obmedzená. Nemožno však vylúčiť, že sa v tejto polohe nachádzal rozsiahlejší sídliskový areál. Výskumom sa z neho preskúmala iba menšia časť, podľa všetkého severný okraj osídlenej plochy. Nie je vylúčené, že k narušeniu objektov mohlo prísť už pri regulácii Zlatníckeho potoka a stavbe železnice. Nálezy:
Jamy 1,2
mali nepravidelný tvar s rozmermi 560×350, 570×220 cm a boli len plytko zahĺbené. Dno v hĺbke max. 50 cm pod úrovňou terénu bolo zapustené do podložia po vrstvu náplavových štrkov. V jame 3 s rozmermi 185 x 135 cm, ktorá mala oválny pôdorys s menšími výbežkami, sa našli dva rekonštruovateľné zvoncovité poháre. Jeden ležal v hĺbke 30 cm a druhý pri dne, ktoré tvorila vrstva štrkov v hĺbke 80 cm pod povrchom. Popri ďalších fragmentoch keramiky, okrem iných z dvojuchého džbánka a misy, sa vo výplni objektu našiel úštep a jemne retušovaný hrot šípu trojuholníkového tvaru zhotovený zo silicitu. Jama 4 s kostrovým hrobom 1 bola oválneho pôdorysu s rozmermi 315×290 cm, orientovaná v smere SZ-JV. Dno v hĺbke 75 cm ležalo na vrstve náplavových štrkov. Na dne sa nachádzali ľudské kostrové pozostatky, vplyvom pôdnych podmienok veľmi zle zachované, značne strávené. Po posúdení antropologičkou bolo zistené, že ide o troch jedincov (Miklíková, v tlači). Podľa uloženia dlhých kostí a umiestnenia zubov bol v západnej časti jamy pochovaný nedospelý jedinec v skrčenej polohe na pravom boku s pohľadom na východ, orientovaný v smere S-J. V strednej časti ležal 7-9 ročný jedinec, rovnako uložený i orientovaný, zachované z neho zostali len dlhá kosť a zuby. Tretí jedinec, tiež rovnako uložený, bol vo veku 9-10 rokov. Výbavu hrobu tvorilo desať nádob, zlomky z ďalších štyroch nádob a 6 kusov kamennej štiepanej industrie.
Nádoba 1 – misa obrátená hore dnom, ležala pri výklenku zahĺbenom do boku a dna v juhozápadnom rohu jamy. Pod nádobou sa nachádzali tri silicitové artefakty. V tesnej blízkosti sa nachádzala nádoba 2 – misa rozdrobená na drobné fragmenty spolu s časťami dvoch ďalších nádob. V južnom rohu jamy, v blízkosti nádob 1 a 2 sa nachádzali ďalšie tri kamenné artefakty, medzi ktorými sa vyskytol i hrot šípu. Nádoba 3 – džbánok a črep ucha nádoby sa nachádzali pri západnej stene za chrbtom nedospelého jedinca. Nádoba 4 – misa obrátená dnom hore bola uložená medzi dlhými kosťami, pri jej okraji sa nachádzala nádoba 5 – pohár a fragment ďalšieho zdobeného pohára. Veľmi fragmentárne zachované zlomky nádob 6 a 7 – džbánky ležali pred tvárou nedospelého jedinca a zároveň pri hlave najmladšieho pochovaného. Nádoba 8 – pohár bola roztrúsená na viacerých miestach. Nádoba 9 – džbánok a 10 – pohár boli uložené vo východnej časti jamy.
Jamy 6,7,8 boli menšie, nepravidelných rozmerov, plytko zahĺbené a obsahovali len ojedinelé črepy a úštepy. Jama 9 nebola doskúmaná, pretože bola porušená výkopom pre elektrický kábel, získaný z nej bol jeden črep.
Svojím inventárom i tvarom bola zaujímavá jama 10, vytvorená z dvoch nerovnako hlbokých častí. Väčšia mala oválny tvar s rozmermi 295×200 cm, južná časť bola kruhového pôdorysu s priemerom 185 cm. Zahĺbené časti sa dotýkali, ale superpozícia sa nezistila. V južnej časti objektu sa v hĺbke 30 cm našlo päť fragmentov kamennej nátepnej doštičky , ktorá bola rozlámaná ešte pred vhodením do jamy. Z doštičky obdĺžnikovitého tvaru s rozmermi 131x46x7 mm so štyrmi otvormi v rohoch kratších strán menšia časť chýbala. V hĺbke 50 cm sa nachádzal kamenný úštep a ďalšie dva boli na dne. V severnej časti jamy sa našiel jeden pohár na západnej a jeden na východnej strane.
Jama 12 s kostrovým hrobom 2 kruhovo-štvorcového tvaru s rozmermi 240×260 cm s plochým dnom v hĺbke 75 cm. Podobne ako v prvom hrobe boli ľudské kostrové zvyšky značne strávené, zachovali sa len dlhé kosti. Podľa ich rozloženia sa dá usudzovať, že zomrelý bol uložený v južnej a strednej časti jamy v smere S-J. Inventár hrobu, uložený v prevažnej miere v severnej časti objektu, pozostával zo šiestich nádob.
Nádoba 1 – misa sa nachádzala medzi dlhými kosťami, nádoby 2,3,4 – poháre a ich časti boli uložené na severnej strane, nádoba 5 – časť misy v strede východnej steny objektu. Nádoba 6 asi hrncovitého tvaru sa nachádzala v črepoch blízo pri zhluku fragmentov nádoby 2.
Jama 13 oválneho tvaru s rozmermi 200×160 cm a dnom v hĺbke 65 cm obsahovala dva črepy.
Presné zameranie lokality s objektmi, spracovanie nálezov, dokumentácie a odborné analýzy vykonali pracovníci Archeologického ústavu SAV. Na základe výsledkov expertíz a vlastných analýz vypracoval PhDr. Ivan Cheben, CSc. zhodnotenie (Cheben – Drahošová, v tlači): Spoločným znakom preskúmaných sídliskových objektov bolo, že podstatná časť z nich mala nepravidelný tvar a značnú variabilitu vykazovali aj ich rozmery. Prakticky všetky eneolitické objekty boli usporiadané na 13 m širokom a 45 m dlhom páse a sledovali líniu juh – sever. Na základe preskúmaného areálu nie je možné určiť, či išlo o zámer, alebo situovanie objektov bolo len prispôsobené konfigurácii terénu. Z jedenástich sídliskových jám kultúry zvoncovitých pohárov sa v šiestich z nich našiel typický keramický tvar – pohár s celoplošnou výzdobou povrchu. V ostatných sa nachádzali málopočetné, alebo len ojedinelé nálezy zlomkov nádob a kamennej industrie, ktoré bolo možné priradiť k tejto kultúre. Inventár všetkých jám možno spolu hodnotiť ako jeden sídliskový celok.
V pohrebnom ríte kultúry zvoncovitých pohárov prevládalo kostrové pochovávanie v skrčenej polohe. Zomrelého vkladali do obdĺžnikovej jamy s rukami pred tvárou a pohľadom na východ, ženu na pravom boku v smere J-S, muža na ľavom boku v smere S-J. Len výnimočne boli v jednom hrobe uložení viacerí jedinci. Z výskumom získaného súboru zo Skalice majú najväčší význam jamy 4 a 12, v ktorých sa zistili kostrové hroby. Ako milodary sa pri nich nachádzala početná kolekcia keramiky rôznych tvarov. Ide vôbec o prvý nález kostrových hrobov kultúry zvoncovitých pohárov na území Slovenska odkrytých v priebehu terénneho výskumu, ktorých inventár a nálezová situácia boli zdokumentované. Pochovaní jedinci boli uložení na dno sídliskových objektov, ktoré nemali klasický tvar hrobových jám a tvorili súčasť sídliskového areálu. Podľa všeobecne dodržiavaných zásad pri pochovávaní nositeľov kultúry zvoncovitých pohárov, by sa dalo predpokladať, že v hrobe boli uložené osoby ženského pohlavia, pričom pochovanie troch jedincov do jednej hrobovej jamy patrí na pohrebiskách tejto kultúry k ojedinelým javom. Uloženie keramiky v oboch skalických hroboch nemalo pevné pravidlá. Výbavu hrobu 1/ jama 4 tvorilo štrnásť nádob a šesť kusov štiepanej industrie. Nádoby boli nerovnako rozmiestnené za chrbtom, na tele v oblasti panvy, pri hlave i nohách pochovaných. V jednom prípade sa vyskytlo umiestnenie nádoby – misy do výklenku zahĺbeného do dna a steny jamy. Za určitú anomáliu možno pokladať i uloženie zrejme vopred rozlámaného zdobeného pohára na viacerých miestach hrobu. Väčšina keramického materiálu v hrobe 2 / jama 12 bola rozložená v severnej časti jamy v súvislom zhluku črepov. Podobne v tomto prípade bol zdobený pohár rozložený na troch miestach. Celá bola zachovaná iba misa kotlíkovitého tvaru situovaná zrejme v oblasti panvy. Z keramických tvarov sú v oboch hroboch zastúpené misy, džbánky a zdobený pohár. Na základe porovnávacej analýzy s moravskými nálezmi, ktorú urobil PhDr. Ivan Cheben, CSc. vidno rozdiel v zastúpení jednotlivých tvarov. Na Morave medzi nádobami v hroboch prevláda džbánok (50 %) pred misami (23%) a pohármi (15%) (Dvořák 1993,228). V Skalici nie je jednoznačne zastúpený hrniec, krčah, amfora, najpočetnejšie sú v súbore z kostrových hrobov zastúpené zdobené poháre (45%) pred misami (30%) a džbánkami (25%).
Nekeramický milodar sa objavil v hrobe 1/jama 4 v podobe šiestich silicitových artefaktov, z toho jeden hrot šípu. Hrob i v tomto naznačuje anomáliu, pretože podľa uloženia pochovaných by malo ísť o dievčatá, kamenné štiepané nástroje sa však ukladali do mužských hrobov.
Najvýraznejším získaným artiklom bola keramika. Celkovo z jedenástich preskúmaných objektov pochádza 78 nádob, z ktorých podstatná časť je zachovaná vo fragmentoch, prípadne ide len o jeden, resp. niekoľko črepov. Absolútne dominantným typom je zdobený pohár, zastúpený 14 celými a desiatimi vo fragmentoch zachovanými exemplármi, čo predstavuje takmer 50 % typovo zaraditeľných nádob. Prevláda medzi nimi variant nízkeho a širokého tvaru, zastúpené sú prechodné tvary i skupina vysokých a štíhlych pohárov. Zhotovené sú z plavenej hliny, povrch dokonale hladený až leštený, červenohnedej farby. Prakticky každý pohár má odlišný typ výzdoby, zloženej z rôznych kombinácií a počtu výzdobných pásov a prvkov. Vodorovné pásy oddeľujú leštené negatívne pásiky bez výzdoby, ktoré zvýrazňujú kontrast ornamentu. Základným výzdobným motívom je pás vyplnený sklonenými či vodorovnými vpichovanými alebo vtláčanými líniami, uplatnil sa i meander, trojuholníky a iné prvky. Menej zastúpený je džbánok, doložený dvomi celými a dvomi čiastočne zachovanými exemplármi. Zriedkavý je džbánok s dvomi uchami, aký sa našiel v jame 3. Zo štyroch jám boli získané črepy jedenástich nezdobených mís, u šiestich bolo možné určiť ich tvar.
Oblasť severného Záhoria v závere eneolitu inklinovala k oblasti južnej Moravy a sprostredkúvala kultúrny kontakt so severozápadnou časťou Karpatskej kotliny. Na Morave je nateraz evidovaných 220 sídliskových areálov a 60 pohrebísk. Nové nálezy z výskumu na obchvate naznačujú, že oblasť okolo Skalice patrila k Pomoravskej skupine zvoncovitých pohárov. Je zatiaľ jedinou oblasťou západného Slovenska s výskytom staršej vývojovej fázy zvoncovitých pohárov, ktorá je charakterizovaná výskytom vyšších a štíhlych pohárov. O priamom kontakte s Moravou svedčí i to, že v skalickom nálezovom celku sa vyskytli dva kamenné nástroje z rohovca typu Krumlovský les. Preskúmanú časť sídliska v Skalici možno podľa rozboru zvoncovitých pohárov zaradiť do skupiny I/II, v ktorej sa objavujú ešte vyššie a štíhle poháre ale už i nízke a široké. Mladšiu vývojovú fázu zvoncovitých pohárov reprezentujú zo Skalice staršie nálezy z porušeného pohrebiska. V tomto období mohlo územie Záhoria zohrávať úlohu pri sprostredkovaní kontaktov kultúry zvoncovitých pohárov medzi oblasťou južnej Moravy a juhozápadného Slovenska.
V súčasnosti sa tri zvoncovité poháre zo skalického nálezového celku nachádzajú na výstave Zlatý vek v Karpatoch – Keramika a kov doby bronzovej na Slovensku v Archeologickom múzeu Slovenského národného múzea v Bratislave, ktorá má naplánované ešte ďalšie putovanie, najbližšie do Slovenského národného múzea v Martine. Výber z nálezov plánujeme vystaviť v stálej expozícii Záhorského múzea v Skalici, ktorá bude pri príležitosti jeho 100. výročia na budúci rok obnovená.

Literatúra:
Bátora,J.- Vladár,J.: Die Besiedlungsproblematik der Glockenbecherkultur in der Südwestslowakei. In: Budapest Régiségei 36, 2002, s. 199-209.
Drahošová,V.: Zvoncovité poháre na Záhorí a na Slovensku. In: Záhorie 4, 1997, s. 6-11. Dvořák,P.: Lid se zvoncovitými poháry. In: V. Podborský (ed.): Pravěké dejiny Moravy. Brno 1993, s.218-232.
Cheben,I.- Drahošová,V.: Nálezy kultúry zvoncovitých pohárov zo Skalice. In: Otázky neolitu a eneolitu našich zemí 2003, v tlači.
Miklíková,Z.: Kostrové hroby z mladého eneolitu zo Skalice a Trenčína. In: AVANS v roku 2003, v tlači.