Skalická „Lipa slobody“ a smrť M. R. Štefánika

0
3
Celkový pohľad na slávnostné zhromaždenie, v ľavej časti vysadená lipa v ohrádke so zástavami. Archív Záhorského múzea v Skalici

Do tieňa tragickej udalosti sa dostalo sadenie Lipy slobody na skalickom námestí.
S návrhom vysadiť Lipu slobody prišiel gymnaziálny učiteľ Bezděk z Třebíča. Príspevok zverejnený 26. apríla 1919 v časopise Sloboda uvádza: „… na pamiatku oslobodenia a utvorenia našej slobodnej Československej republiky zasadíme si na veľkom námestí pamätnú Lipu Slobody”. Dňa 4. mája 1919 bolo mesto slávnostne ozdobené, počasie chladné a daždivé. V parku pred gymnáziom pri čerstvo zasadenej „Lipe slobody“ vyzdobenej stuhami a zástavami stála tribúna pre hosťov a rečníkov. Slávnosti sa zúčastnili minister Dr. Vavro Šrobár, generál Luigi Piccione, vládni poradcovia Dr. Pavel Blaho, Dr. Matej Metod Bella, Ing. Štefan Janšák, kap. Varsík, bratislavský župan Samuel Zoch, nitriansky župan Dr. Ľudovít Okánik, Ing. Ján Botto (Ivan Krasko), vyslanec Americkej slovenskej ligy Eduard Kováč, okresný komisár Miloš Úlehla a ďalší.
Pred „tisícovým“ zástupom privítal hostí mešťanosta Dr. Štefan Mandík. S prvým príhovorom vystúpil Dr. Pavel Blaho, Dr. Vavro Šrobár vzdal hold Skalici, sídlu československej vzájomnosti a Dočasnej vlády. Župan Samuel Zoch ju vyzdvihol ako kultúrne slovenské mesto, kam Slováci putovali, aby videli plody práce Dr. Pavla Blaha a Dr. Ľudovíta Okánika. Za Českú obec sokolskú pozdravil František Kraus, za mesto Hodonín vládny komisár Dr. Eduard Krajíček. Vyslanec Americkej slovenskej ligy Eduard Kováč tlmočil pozdravy amerických Slovákov, všetci rečníci vzdali hold generálovi Piccionemu. Vládny poradca Varsík prehovoril za legionárov, za mesto Prahu redaktor Jan Herben. Medzi príhovormi zaspieval spevokol vedený Ľudovítom Bunčákom „Kto za pravdu horí“, „Hej Slováci“ a „Kdož jste boží bojovníci“. Mária Bellayová predniesla báseň „Nehaňte ľud môj“. Mešťanosta Mandík potom zhromaždenie ukončil.
Po skončení sa pozvaní hostia presunuli do dvorany Katolíckeho kruhu na obed. Počas obeda priniesli generálovi Piccionemu telegram so správou o tragickej smrti ministra Milana Rastislava Štefánika pri Vajnoroch, následne druhý ministrovi Šrobárovi. Obaja okamžite odišli telefonicky overiť správu o nešťastí a o pár minút odcestovali zvláštnym vlakom do Bratislavy.
V súčasnom parku medzi lipami na skalickom Námestí slobody už storočná „Lipa slobody“ nestojí. Dokladajú to výsledky pasportizácie zelene vykonanej Ing. Annou Dobruckou. Podľa pamätníkov ju odstránili začiatkom 50. rokov pri zemných prácach.

Obsiahlejší príspevok bol publikovaný v časopise Záhorie: http://www.zahorskemuzeum.sk/sadenie-lipy-slobody-v-skalici/