Prvá sviečková továreň na Slovensku

Eva Kalivodová

0
726
Veľké Leváre boli v minulosti aj vďaka usídleniu habánov známe rozvojom remesiel. Fungovali tu mlyny, pekárne, pálenica, tehelňa, obchody, pracovali tu stolári, kolári, krajčíri, obuvníci a iní remeselníci vrátane troch šenkérov (Habánsky, U Pellerov, Na konci). Až do 50. rokov minulého storočia fungovala v obci aj továreň na výrobu sviečok u Dokupilovcov. Dokupilovci sa dosťahovali na západné Slovensko po bitke na Bielej hore (1622) zo severnej Moravy, pravdepodobne z olomouckého kraja. Rodina sa pôvodne zaoberala mlynárstvom, podľa údajov o Jánovi Dokupilovi (nar. 1802), ktorý sa zamestnal vo Veľkých Levároch ako mlynársky majster v mlyne u Stachovcov (terajší Tihlárikov mlyn). V Levároch sa oženil so Zuzanou Ružičkovou. Jedna z jeho sestier Juliana (1814-1878) sa vydala do bohatej rodiny veľkolevárskych pernikárov Rollovcov za Jozefa Vilhelma Rolla (1806-1874).
Veľkolevárske pernikárstvo stálo na rozvinutom včelárstve, ktorého propagátorom bol levársky dekan a farár Maximilián Jalovecký, spoluautor učebnice pre katolícke elementárne školy Školník (Viedeň 1871), v ktorej bola aj časť o včelárstve. O levárskom pernikárovi sa zmieňuje aj Lichardov hospodársky časopis Obzor z roku 1871: „I minulého roku, trebas včely len asi 12 dní med nosili pohánkový, pomohli si dobre, čoho dôkazom je, že náš levársky pernikár, pán Jozef Roll, obyčajnú zásobu mädu , asi 185 centov, bez ťažkostí zhromaždil.“
Rollovci sa okrem vtedy výnosného pernikárstva zaoberali aj výrobou sviečok. Keďže manželstvo Jozefa Vilhelma Rolla bolo bezdetné, prešiel majetok na brata J. Dokupilovej Rollovej Samuela Dokupila (1815-1875), o ktorého sa Rollovci po smrti rodičov starali. Samuel Dokupil pokračoval v rodinnej tradícii a výrobu sviečok postupne rozšíril. Oženil sa s Amáliou Tomaševičovou (nar. v Senici 1836-1916). Po jeho smrti v roku 1875 viedla rodinný podnik jeho manželka, pri ktorej sa zaúčal najstarší, vtedy ešte len 14-ročný syn Ľudovít (1861-1920), ktorý v čase otcovej smrti študoval na meštianskej škole v Šoproni. Aktívne sa zapájal do života obce, pretože ešte za slobodna pred sobášom (v r. 1899) s Alojziou Krištofovou zo Senice (nar. 1874) bol veliteľom hasičov a cirkevným inšpektorom. Manželia mali dvoch synov, dvojčatá Jána a Jozefa (nar. 1900 vo Veľkých Levároch). Ľudovít Dokupil zveľadil rodinný podnik, v roku 1910 prestaval a rozšíril starý rodičovský dom a pristavil hlavne nové miestnosti na výrobu sviečok. V tomto čase ešte rodina vyrábala aj cukrárske výrobky, postupne však celkom prešli na výrobu sviečok. Ľudovít sa zaoberal aj veľkopredajom a kúpou včelieho vosku a medu. Vosk skupoval od záhorských včelárov na jeseň po vytočení medu. Okrem toho vykupoval celé rámiky s medom. Vosk spracovával tak, že použité rámiky a vosk zo zavíčkovania získaného pri vytáčaní medu sa varili vo veľkých nádobách s vodou pri určitej teplote, pri ktorej sa vosk roztopil. Celá masa sa potom vyliala do pripravených foriem (niekedy aj do plechového umývadla) a nechala sa vychladnúť. Vosk vytvoril vo vode koláč, ktorý sa už ľahko prepravoval. Takto vzniknuté koláče vážili 20-25 kg. Dokupilovci vyvážali takýto vosk a med v 50 kg sudoch z borovicového dreva až do Rumunska. Časť získaného vosku používali na vlastnú výrobu kostolných, ale aj konzumných sviečok. Kostolné sviečky sa rozposielali a predávali po celom Uhorsku. Ľudovít Dokupil zomrel náhle v r. 1920 na srdcovú vadu. Po jeho smrti viedol podnik syn Ján s matkou až do jeho skonfiškovania v časoch komunistickej totality v r. 1952. Výrobňu sviečok zatvorili a stroje odviezli do Hlohovca. Pána Dokupila odsúdili ako „kapitalistu – nepriateľa štátu“ a uväznili v Jáchymove. Krátko po svojom prepustení zomrel v Plzni, kde žila jeho manželka s dcérou. V budovách bývalej sviečkarne sa postupne vystriedali viaceré podniky.