Mgr. Ľudovít Košík: Významný maliar Konrád Švestka OFM

0
460
Konrád Švestka OFM v roku 1874. Archív PhDr. Petra Brezinu

Františkánsky kňaz a významný maliar, zlatník, sochár, reštaurátor a tesár Konrád Švestka zomrel pred vyše 110 rokmi v Kremnici 27. novembra 1907.
Narodil sa 7. decembra 1833 v Kroměříži, v rodine Ignáca Švestku a Apolónie, rod. Navrátilovej. Nie je známe, kde získal svoje maliarske vzdelanie a zručnosti. Pravdepodobne súkromným štúdiom ešte pred svojím vstupom do františkánskej rehole. Na umeleckých akadémiách v Prahe, vo Viedni ani v Mníchove sa s jeho menom nestretneme. Do rehole vstúpil 6. júla 1852. Od 12. septembra 1857 bol členom Salvatoriánskej provincie františkánskej rehole, vtedy pravdepodobne zložil i večné sľuby. Podľa Vševlada Gajdoša bol i kňazom, vo františkánskych kláštoroch však často remeselné a pomocné práce vykonávali frátri – bratia, ktorí mali rehoľné sľuby, ale nemali kňazskú vysviacku. V minulosti boli viacerí moravskí rodáci členmi tejto provincie.
Zručnosťami vo svojich odboroch sa úspešne uplatňoval v kláštoroch, v ktorých počas svojho 50-ročného pôsobenia účinkoval i vo farnostiach a obciach v ich okolí. Bol všestranným umelcom, jeho činnosť zahŕňala návrhy oltárov, mobiliára, interiérových riešení kostolov, sochy, architektonické návrhy, reštaurovanie a čiastočne i pamiatkovú ochranu. Počas svojho života sa neustále vzdelával a sledoval religióznu maľbu. Na začiatku svojho kňazského života po zložení večných sľubov pôsobil v Skalici, kde bol vtedy gvar-diánom Alojz Príhoda, a podieľal sa na oprave sochy a výmaľbe Kaplnky sv. Jána Nepomuckého. Tiež sa podieľal na renovácii Kostola sv. Pavla, pustovníka (pavlínsky kostol) a maľoval preň niektoré obrazy. Zachovala sa tu od neho krížová cesta, dnes umiestnená v bočnej chodbe františkánskeho kostola a obraz Stibora zo Stiboríc, visel na stene špitála, ktorý v Skalici založil. V súčasnosti je obraz v majetku Záhorského múzea. Švestka opravoval oltáre sv. Františka Serafínskeho a sv. Antona Paduánskeho. Zhotovil tu obraz Ježiš v Getsemanskej záhrade, ktorý mal slúžiť počas 40-dňového pôstu na zahalenie hlavného oltára. Tiež renovoval sochu sv. Vendelína. Opravoval rôzne časti interiéru okien, organa i obrazy. V roku 1864 rezbársky vyzdobil nový organ a chór. Ešte v roku 1865 pôsobil v Skalici a maľoval obrazy pre obdobie pôstu s námetmi Kristus pred Pilátom na oltár sv. Františka, Bičovanie Krista na oltár sv. Anny a Ukrižovanie pre oltár sv. Jána. Sem sa ako rehoľník vracal a posielal svoje práce aj z iných pôsobísk. Väčšinu svojho života prežil v kláštore v Hlohovci, kam sa presťahoval 12. júna 1865 a kde pôsobil pravdepodobne do roku 1895. Tu začal budovať aj svoju osobnú knižnicu, ktorej podstatná časť zostala zachovaná vo fonde františkánskej knižnice v Kremnici, kde sa orientoval na históriu, teológiu, filozofiu, logiku, etiku, architektúru, geografiu, výtvarné umenie, literatúru, prírodné vedy, techniku, biografistiku, jazykovedu a tiež fotografiu. V Hlohovci sa zúčastnil renovácie fasády a reštauroval hlavný oltár. V roku 1857 tu vyhotovil Boží hrob. S jeho prácami sa môžeme stretnúť po celom Slovensku i na Ukrajine, kde pracoval pre Mukačevskú diecézu. Z Hlohovca odchádzal na krátko aj do Nižnej Šebastovej a Bardejova či Prešova, Žiliny, Trstenej, kde sa podieľal na výzdobe františkánskych kostolov. Na niektoré miesta svoje umelecké práce posielal, tam, kde si práca vyžadovala jeho prítomnosť, cestoval. V závere života pracoval na koncepte oltárov pre františkánsky Kostol sv. Barbory v Žiline. Vo svojom poslednom pôsobisku v Kremnici, od roku 1895, na konci 19. a začiatku 20. storočia, už pre svoj vek obmedzil maliarsku činnosť. Vypracoval návrh maľby kostola sestier alžbetínok v Banskej Bystrici, ktorá sa nerealizovala a pracoval pre kostoly v Udiči a dnes už neexistujúci Kostol sv. Martina v Terchovej.
Konrád Švestka je príkladom tradičného maliara oltárnych obrazov sakrálnej maľby. Nie je možné dnes identifikovať všetky jeho práce, pretože všetky nesignoval a mnohé počas ro-kov 1950 – 1990, kedy františkáni nemohli slobodne pôsobiť vo svojich kláštoroch, upadli do zabudnutia, prípadne boli zničené. Ale mnohé z nich, najmä v oblasti Záhoria, Považia a Šariša sú známe pre svoju umeleckú hodnotu aj dnes. Významne prispel ku skrášleniu františkánskych kostolov, kláštorov, chodieb a refektárov. Autorky Katarína Beňová a Katarína Chmelinová vo svojom diele Pamiatky františkánskeho rádu v 19. storočí na Slovensku a Konrád Švestka (Martin 2013) písomne i obrazovo dokumentujú 46 lokalít na Slovensku a Ukrajine, kde sú zachované jeho umelecké práce. Maliar a umelec Konrád Švestka vo svojej skromnosti, vytrvalou a často anonymnou prácou v tichu kláštorov, ktorú robil predovšetkým na Božiu slávu a pre svojich rehoľných spolubratov a jednoduchý veriaci ľud, prispel významnou mierou k bohatstvu kultúrneho dedičstva Slovenska.

Použitá literatúra
Vševlad Jozef Gajdoš OFM: Františkáni v slovenskej literatúre, Cleveland Ohio 1979.
Katarína Beňová, Katarína Chmelinová: Pamiatky františkánskeho rádu v 19. storočí na Slovensku a Konrád Švestka, Martin 2013.
Peter Sabov: Osobná knižnica františkána Konráda Švestku. In: Knižnica 9/2007, SNK Martin.
www.frantiskani.sk/nekrolog