Dusarovská kaplnka v Skalici

0
36
Kaplnka v roku 1967. Foto: Jozef Bartošek. Archív Záhorského múzea v Skalici

Kaplnka Rozlúčky Ježiša a Márie pred utrpením, medzi domácimi známa ako Dusarovská (podľa rodiny Dusardovej), stála na konci pozemku, ktorý patril Adamovi Blaškovičovi. Podľa mestskej kroniky bola kaplnka známa i pod názvom Surmayovská alebo Bokrošovská. Kaplnka pútala svojím elegantným priečelím. Vnútorný priestor kaplnky o rozmeroch jeden a pol siahy na dĺžku a jednej siahy na šírku bol klenutý. Kaplnka nemala dvere, iba železné mreže, cez ktoré bolo vidieť na oltár. Na oltári bol obraz Krista lúčiaceho sa s matkou, ktorému anjel prinášal kalich. Po stranách oltárneho obrazu boli sochy Panny Márie a Krista. Bohoslužby sa v nej nekonávali. Po prvý raz sa kaplnka spomína v zápisnici z kanonickej vizitácie z roku 1756. Kaplnku v roku 1922 opravil F. Rublík. V 30. rokoch 20. storočia bol nad vchodom do kaplnky nápis Stav. R. P. 1770 Eva Bokroš baronka na česť a slávu božiu Opr. F. Rublík 1922. Tomuto nápisu predchádzal starší latinský chronostikon.
Ferdinand Dúbravský v knihe o Skalici z roku 1921 o nej píše ako o Surmayovskej (vraj Dusarovskej) kapli: Malá, miesto dvier železnou mrežou opatrená kapla pri ceste k tehálni, založená barónom Surmaym, ako to dosvedčuje nápis nad vchodom. Nad nápisom je umiestnený Surmayovský erb, dobre zachovalý. Nápis zneje: „Jesu Christo patronoque dicat eja Surmai baron Cap. —“; ostatné slová neni sú už čitateľné. Avšak z nápisu dá sa vyčítať rok MDCCXXX = 1730, akiste rok vystavenia. Nad oltárnym obrazom je vidno vyobrazený kríž rytierskeho rádu.
Kaplnka bola v druhej polovici 70. rokov 20. storočia asanovaná pri stavbe zdravotného strediska.